Tvorbe koncepcie predchádzalo sčítanie ľudí bez domova na území hlavného mesta v novembri 2016. Magistrát operuje s počtom 2 064 ľudí, odborníci však upozorňujú, že je to iba spodná hranica. Skutočný počet ľudí bez domova odhadujú na štyri až päťtisíc. Po pol roku príprav hlavné mesto predstavilo Koncepciu pomoci ľuďom bez domova na verejnom prerokovaní v Primaciálnom paláci.
Okrem odborníkov či novinárov si v utorok o 15.00 popoludní veľa ľudí cestu na radnicu nenašlo. Verejnosť materiál nájde na webovej stránke magistrátu a svoje pripomienky môže zasielať do 4. októbra.
Najprv bývanie
Hlavné mesto má k dispozícii ubytovne Fortuna a Kopčany, spolu s kapacitou asi 500 ľudí. Bývanie chce urobiť prístupnejším. Prichádza s konceptom 5-ročného bývania v mestských ubytovniach a následnej možnosti získať nájomné bývanie. Inšpirovalo sa v zahraničí, kde podobné projekty dostali názov Housing First, teda Najprv bývanie.
„Prvých päť rokov budeme s týmito ľuďmi pracovať za masívnej sociálnej podpory. Budú mať zamestnanie, odkladať si peniaze, pracovať na vzťahoch s rodinou. Po tomto období sa môžu uchádzať o nájomný byt, kde môžu byť ďalších päť rokov. Myslíme si, že desať rokov je dostatočná doba, aby sa človek dokázal postaviť na vlastné nohy,“ priblížila riaditeľka sekcie sociálnych vecí, kultúry, školstva a športu z bratislavského magistrátu Marcela Gbelecová.
V hlavnom meste tiež chýba základný rámec pomoci, napríklad ambulancia pre ľudí bez domova. „Bratislava má zvláštny fenomén bezdomovectva. Máme tu ľudí dlhodobo bývajúcich na ulici a trpia vážnymi ochoreniami. Potrebujeme preto, aby sa zapojili do siete pomoci, ktorú máme rozpracovanú,“ uviedla Marcela Gbelecová. Existujúce služby nie sú dostatočné a sú rozmiestnené nerovnomerne. Mesto chce dobudovať kamenné zariadenia typu nízkoprahovej dennej služby a útulku.
Koncepcia hovorí o posilnení práce streetworkerov, teda ľudí v teréne. Chýbajú aj integračné programy, ktoré by ľudí bez domova pracovne začlenili.
Mesto sa chce sústrediť najmä na prevenciu. Jedným z nástrojov by mohla byť napríklad sanácia nedoplatku pri nájomných bytoch. Dlžoba by sa tak začala riešiť skôr, než by dosiahla príliš vysokú sumu a hrozilo by, že človek skončí na ulici. A v neposlednom rade si za cieľ kladie aj scitlivovanie verejnosti.
Mesto chce spolupracovať s mestskými časťami aj odborníkmi z praxe. Koncepcia pozostáva z 25 akčných plánov. Cieľom je zníženie počtu ľudí bez domova. Mestským poslancom chce koncepciu predložiť už na novembrové zasadnutie.
Ľudia z praxe stratégiu úradníkov kritizujú
Nedostatočnú prípravu a absenciu odvážnej vízie, ako problematiku bezdomovectva riešiť, kritizujú viaceré občianske združenia, ktoré s ľuďmi bez domova pracujú dlhé roky. Sergej Kára z neziskovej organizácie Vagus ocenil, že mesto sa rozhodlo pristúpiť k tvorbe tohto materiálu. Na jeho potrebu ľudia z praxe upozorňujú už dva roky. Kritizujú však jeho aktuálnu podobu aj snahu ho narýchlo pretlačiť.
„Dať ľuďom domov a následne s nimi pracovať a vyčleniť na to šesť bytov do roku 2025 je naozaj veľmi málo ambiciózne. Nedostatočný je aj plán vybudovať iba dva útulky. Mesto by malo vyslať signál k občanom, že má víziu. Ak ju máme, môžeme hľadať cestu, ako ju naplniť. A mala by byť odvážnejšia ako to, že znížime počet ľudí bez domova. Chýbajú najmä prevenčné mechanizmy, ktoré by zabránili tomu, aby sa stále noví ľudia ocitali na ulici,“ povedal Sergej Kára s tým, že mesto by malo vyčleniť ďalší čas na dopracovanie koncepcie. „Veľmi radi na tom budeme participovať,“ dodal.
Vagus stojí za úspešnými projektmi terénnej a sociálnej práce Streetwork, nízkoprahového denného a integračného centra Domec a kaviarne Dobre&Dobré.
Téma bez politických bodov
Nina Beňová z občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota bene, považuje za hlavný problém to, že mestu chýba odvaha, aby sa priamo postavilo problému bezdomovectva. „Spolupracovali sme s mestom a hovorili sme počas procesu aj výhrady a akým smerom by sa mala koncepcia uberať. Ideologicky sa však rozchádzame,“ dodala. Za problém označila samotný prístup k problematike.
Odborníčka upozornila na to, že podľa koncepcie mesta by človek z ulice putoval do svojho domova až desať rokov. „To je absurdné z rôznych dôvodov: kam sa dostanú za tých desať rokov deti bez domova, ktorých pri sčítaní napočítali 264 v rôznych ubytovniach a 24 priamo na ulici. Nezažijú počas svojho detstva dôstojné bývanie. Mnohí ľudia sú bez domova dlhodobo, mnohí sú starí a chorí. V tom desaťročnom procese sa ani nestihnú do toho bývania dostať, lebo zomrú. Myslím si, že mesto sa týmto snaží zakryť fakt, že nemá sociálne bývanie práve pre tieto najviac ohrozené skupiny. To, čo by mesto najviac potrebovalo je, aby sa začalo vážne zaoberať otázkou sociálneho bývania,“ dodala Beňová.
Za nevhodné považujú odborníci aj združovanie ľudí z okraja spoločnosti a vytváranie akýchsi get. Zhodli sa na potrebe dopracovania dokumentu a ponúkajú skúsenosti z praxe.