Orol skalný sa vracia tam, kde roky nebol

Takmer štvrťstoročie trvalo, kým sa slovenským ochranárom podarilo dostať orla skalného z červených čísel. Hrozilo, že druh, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou našej prírody, vyhynie.

, 14.10.2017 10:00
orly, orol Foto:
Adoptívni rodičia s mladým, ktoré sa po odchovaní vypustí do voľnej prídody.
debata (1)

V súčasnosti je populácia orla skalného vďaka dôslednej starostlivosti a ochrane stabilizovaná, dokonca sa počty mierne zvýšili.

Lieta a hniezdi aj tam, kde sa už nevyskytoval a s jeho záchranou a návratom pomáhame aj v susednom Česku, kde bol pred sto rokmi vyhubený. Je to ale len taký opatrný úspech, ktorý netreba preceňovať, pretože orol skalný stále zostáva druhom, ktorému treba venovať pozornosť.

„S úspechom sa netreba uspokojiť alebo si myslieť, že by už nič nebolo treba robiť. Tento druh treba mať pod kontrolou, sledovať vývoj populácie a na základe toho reagovať,“ hovorí Ján Korňan, riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, ktorý spolupracuje na projekte záchrany orlov skalných.

Na Slovensku je v súčasnosti 140 stabilných párov orla skalného. Kedysi bola západnou hranicou ich rozšírenia Malá Fatra, no nové dvojice postupujú ďalej na miesta, kde nikdy nebývali. Napríklad na Kysuciach. „Máme päť nových párov v oblasti Javorníkov, Kysuckých Beskýd, Kysuckej vrchoviny a podobne,“ vraví Korňan.

Prenasledované človekom

Nie všetky orlie páry pravidelne každý rok hniezdia či vychovajú svojich potomkov. „Ročne na Slovensku vylietava priemerne 30–40 mláďat orlov skalných, ale trpia obrovskou úmrtnosťou, kým sa dožijú pohlavnej dospelosti,“ tvrdí Korňan.

Orol skalný je vrcholový predátor a v prírode nemá významných prirodzených nepriateľov. Teda okrem človeka, ktorý sa u nás najviac pričinil o to, že dravec v osemdesiatych rokoch minulého storočia takmer vyhynul, respektíve sa stal kriticky ohrozeným.

Jedince hynú predovšetkým po zásahu elektrickým prúdom na takzvaných stĺpoch smrti, alebo sú prenasledované. „Sú postrelené či zastrelené, alebo hynú po otrave návnadami, vracia sa chytanie do želiez a mnohé ďalšie barbarské spôsoby likvidácie,“ opisuje ochranár.

Korňan upozorňuje aj na to, že kedysi to boli len vykrádači hniezd, ktorí odtiaľ vyberali mláďatá či vajíčka. V súčasnosti sú čoraz väčšou hrozbou pre orlie páry a ich potomstvo fotografi a filmári, ktorí sa v snahe urobiť čo najlepšie zábery necitlivo a bezohľadne dostávajú do ich tesnej blízkosti. „Tým môžu výrazným spôsobom negatívne zasahovať do úspešnosti hniezdenia a tiež produktivity ich populácie,“ spomenie.

Orlica Zoja sa pre zranenia po streľbe už... Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
orol Orlica Zoja sa pre zranenia po streľbe už nemohla vrátiť do voľnej prírody. V Záchrannej stanici žila päť rokov.

Slovenské orly v Česku

Slovenskí ochranári spolupracujú so susedmi už jedenásty rok na projekte návratu orla skalného do českej prírody, kde ho pred sto rokmi vyhubili. Od roku 2006 tam ochranári vypúšťajú práve mláďatá od nás, v nádeji, že sa v krajine natrvalo usadia. Je to už približne 25 mladých, ktoré sme im dosiaľ darovali. Nie všetky tam zostali, niektoré zahniezdili inde, iné zahynuli.

Mláďatá, ktoré sa odoberajú z hniezd, sú spravidla tie druhé, slabšie, ktoré by v dôsledku kainizmu, zabitia starším a silnejším súrodencom, s najväčšou pravdepodobnosťou dlho neprežili.

Najčastejšie ich vychovávajú adoptívne matky v záchranných staniciach v Česku i na Slovensku až do obdobia ich osamostatnenia. Napokon sú vypustené do voľnej prírody.

„V Česku sú v súčasnosti známe asi tri-štyri páry, ktoré si držia svoje teritóriá. Prvý významný úspech bol v roku 2010, keď pár Dávid a Filoména zahniezdil,“ dopĺňa Korňan.

Prvé úspešné hniezdenie, keď sa po sto rokoch v Česku vo voľnej prírode vyliahlo prvé mláďa, sa odohralo o tri roky neskôr. Samičke, ktorá má rodičov zo Slovenska, dali ochranári meno Anežka. Do vlaňajška k nej pribudli ešte ďalšie tri mladé.

Hendikepované dravce ako pestúni

Denník Pravda pred časom písal o Zoji, hendikepovanej orlici. Úžasná pestúnka, ktorá vinou človeka nemohla dožiť život vo voľnej prírode. Bola postrelená, v tele mala osem brokov, ktoré sa nedali vyoperovať a zostali roztrúsené v brušnej dutine a v ďalších orgánoch. Lietať a žiť v jej prirodzenom prostredí už viac nemohla.

V Záchrannej stanici pre zranené živočíchy v Zázrivej ako adoptívna matka vychovávala zachránené mláďatá orla skalného, aby sa mohli vrátiť vo voľnej prírody. Až kým na následky ťažkého zranenia po piatich rokoch, v októbri 2012, neuhynula, bola dôležitou súčasťou projektu návratu tohto druhu do Česka.

„Pestúnka v podstate len dostáva potravu a zariadi všetko potrebné – nakŕmi, zahreje a pripravuje to mladé orlíča na normálny život,“ pridáva Metod Macek zo záchrannej stanice v Zázrivej.

Tým v podstate uľahčí prácu ochranárom. Takto boli vychované asi tri desiatky mláďat, teda viac ako polovica, náhradnými rodičmi. Keď pestúnov nemajú, musia si ľudia pomôcť sami, dôležité však je, že sa dravec nesmie naviazať na človeka.

Aktuálne sú v Zázrivej dva pestúnske páry orla skalného, ktoré by so svojimi zraneniami už vonku neprežili. Dva jedince prišli o krídla po zásahu prúdom, jeden o zrak v súboji so sokom a štvrtý si natrvalo poranil ramenný kĺb.

S tým, že by adoptívna matka mláďa neprijala, sa Macek ešte nestretol. „Využíva len svoje skúsenosti a tým, že má veľmi silný hniezdny pud, je ochotná aj v takom stresovom prostredí, ako je zajatie, sa namotivovať a vychovávať,“ dodáva.

Orol skalný

Mláďa v záchrannej stanici v Zázrivej. Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
orol, mláďa Mláďa v záchrannej stanici v Zázrivej.
  • Odvážny, vytrvalý, silný. To sú vlastnosti, pre ktoré bol uctievaný už v staroveku a stredoveku. Objavoval sa tiež v mnohých panovníckych erboch.
  • Je jedným z desiatich druhov na svete. Jeho rozpätie krídel môže dosahovať 1,9 až 2,4 metra. U nás hniezdi v horských oblastiach od 700 do 1 700 metrov nad morom.
  • V Európe sa vyskytuje 5 500 párov, u nás je ich asi 140, dokonca sa tu zistila jedna z najvyšších známych populačných hustôt na svete – 18 párov na 1 000 štvorcových kilometrov, čo predstavuje plochu 56 štvorcových kilometrov na jeden pár. plochu 56 štvorcových kilometrov na jeden pár.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #orol skalný #malá fatra
Flowers