Keď zubatá kosu brúsi – zvyky a obyčaje našich predkov v Stredoslovenskom múzeu

Foto: Stredoslovenské múzeum

zubatá, výstava, Stredoslovenské múzemum Výstavu Keď zubatá kosu brúsi sprístupnili v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici.

Myslíte si, že upír či vlkolak sa zrodil vo filmových štúdiách v Hollywoode ? Výstava vás vyvedie aj z tohto omylu a priblíži viac informácií a vizuálnych podnetov o zvykoch, obradoch a poverách našich predkov pri odchode človeka zo sveta živých.

Už od konca 10. storočia si v kresťanskej Európe pripomíname blízkych, ktorí nie sú medzi nami. Táto tradícia je úzko spätá s benediktínskym kláštorom Cluny v Burgundsku, kde večer 1. novembra zazneli zvony kostola, aby zvolali rehoľných spolubratov na modlitby za duše zosnulých. Na druhý deň skoro ráno odslúžili omšu za duše v očistci. Tento zvyk sa pomerne rýchlo rozšíril do ďalších európskych krajín, nevynímajúc dnešné Slovensko.

Odchod zo sveta je už od nepamäti spätý s osobitými obyčajmi, obradmi či magickými rituálmi a praktikami, ktoré mali uľahčiť prechod nebožtíka do sveta mŕtvych. „Zanedbanie určitých rituálov mohlo zapríčiniť večné blúdenie duše zosnulého“, približuje význam pohrebných zvykov kurátorka výtavy Jana Nahálková a zároveň dodáva: „Tieto úkony boli dôležité aj z pohľadu pozostalých, ktorí sa so svojimi blízkymi potrebovali rozlúčiť.“

Ak niektoré z rituálnych obradov pozostalí zanedbali, pretrvávala medzi ľuďmi obava z návratu nebožtíka v podobe upíra alebo tzv. revenanta. Takíto ľudia boli zväčša už počas svojho života považovaní za nebezpečných, a preto boli ich telá pochovávané osobitým spôsobom, aby sa zabránilo ich neželaného návratu medzi živých.

Výstava Keď zubatá kosu brúsi sa nesie v duchu jedného zo sloganov na výstavných tabuliach Thurzovho domu: Každý sa musí raz so svetom rozlúčiť čo by mu jak milý bol. Aj dnes tabuizovanú tému, spojenú so smútkom a žiaľom, odkrývajú na tabuliach so zobrazením základných slovných pilerov, ktoré sprevádzali našich predkov pri odchode zo sveta. Verbálna zložka výstavy však nie je v ponuke Thurzovho domu ojedinelá. Tak ako vždy, slovo sprevádza obraz, a každý si na výstave nájde čo hľadá, či už sú to pochovávané figuríny alebo priamo smrť, ktorá sa blíži k domu.

Výstava je v poradí treťou a zároveň aj záverečnou z triptychu pripravovaných podujatí, prostredníctvom ktorých predstavuje životný cyklus dedinského obyvateľa v minulosti, od narodenia cez sobáš, až po jeho smrť.

„Aj napriek tomu, že predstava smrti je neoddeliteľnou súčasťou života, v dnešnej spoločnosti je skôr vytláčaná na okraj, niekedy až tabuizovaná či priam banalizovaná, a to najmä prostredníctvom hororových filmov o upíroch, bosorkách či vlkolakoch“ zdôrazňuje výber témy riaditeľ múzea Roman Hradecký.