Donedávna bola iba v depozite múzea, no najnovšie sa už bude dať doslova prečítať. V týchto dňoch totiž vychádza publikácia o mortuáriách, ktoré sú národným pokladom. Nič podobné dosiaľ u nás knižne vydané nebolo.
Zbierku mortuárií zhromažďovali Radvanskí roky. Okrem nich vlastnili aj iné muzeálne kúsky, ako napríklad starý nábytok, obrazy či iné starožitnosti. Uchovávané a vystavené boli v kaštieli v Radvani, v takzvanej Rákociho sieni, známej aj ako Veľká palota.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Od roku 1957 sú v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, podobne ako ďalšie mortuáriá. Jeho riaditeľ Roman Hradecký prízvukuje, že dlho boli uchovávané v depozite. „Všetko zmenila až digitalizácia zbierok. Tú mali podstúpiť aj mortuáriá, no viaceré boli v takom stave, že by ju neprežili. Tak sme sa vydali kľukatejšou cestou,“ vysvetľuje Hradecký. Než jedinečná zbierka mortuárií mohla byť zdigitalizovaná, múzeum ju dalo zreštaurovať. Tejto úlohy sa chopil Štefan Kocka, a ten dal vzácnym brokátovým a papierovým smútočným oznámeniam celkom novú tvár. Trvalo mu to štyri roky.
Celý proces reštaurovania, digitalizácie a najnovšie aj knižného vydania mortuárií trval päť rokov a stál dovedna 78-tisíc eur. Sumou 22-tisíc prispel podľa Hradeckého štát, zvyšok zafinancovala Banská Bystrica.
Verejnosť roky o unikátnych smútočných oznámeniach mohla iba počúvať, nie ich vidieť. Po ich zreštaurovaní zorganizovalo Stredoslovenské múzeum už dve výstavy priamo v Banskej Bystrici, raz ich prezentovalo v Národnom múzeu v Bratislave. V týchto dňoch je časť z nich – obsahujúca členov rodu Radvanských – predstavená v Matejovom dome.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Najnovšie si už informácie o jedinečnej zbierke mortuárií možno aj prečítať. Hradecký pripomína, že kniha s názvom Mortuáriá zo zbierok Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici vyšla v náklade 300 kusov.
Kniha je vo formáte A4 a má 426 strán. Hradecký vysvetľuje, že je spracovaná naozaj originálne a predstavuje nielen 178 mortuárií, ktoré majú v zbierkach, ale aj komplexný analytický servis o každom jednom, opisuje erby šľachty, rodinné väzby či informácie o doplňujúcej literatúre. „Nič podobné dosiaľ na Slovensku vydané nebolo,“ podčiarkuje riaditeľ múzea.
Na krste knihy sa zúčastnili hlavný štátny radca ministerstva vnútra pre heraldiku a akademik Medzinárodnej heraldickej akadémie Herold Slovensko Ladislav Vrtel aj priamy potomok Radvanských barón Anton V. Radvanský, ktorý žije v Paríži.
Vedúci oddelenia kurátorov a konzervátorov, historik Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Filip Glocko, približuje význam mortuárií, ktoré múzeum vlastní. Šľachtický rod Radvanských zhromaždil nielen tie spojené s ich rodom, ale aj také, ktoré patrili ďalším 132 šľachtickým rodom či vysokým cirkevným hodnostárom.
Najstaršie mortuárium je z roku 1700, najmladšie z roku 1933. Vytvorené boli na brokáte a papieri a majú skôr plagátové rozmery. Na rozdiel od súčasných smútočných oznámení boli podľa Glocka skôr oslavou života na jeho konci.
„Okrem narodenia či úmrtia je na nich opísaný život daného človeka. Čo robil či akú funkciu zastával, prípadne jeho šľachtický erb. Sú to akési originálne maľované príbehy s jedinečným výtvarným prejavom. V zásade ich bývalo viac, aj niekoľko desiatok,“ spomína Glocko.
Medzi mortuáriami, ktoré sú v zbierke múzea, majú zastúpenie rody Radvanských, Podmanických, Gerhardtovcov, ale aj Benických, Zichyovcov, Sentivániovcov, Tihániovcov a ďalšie. Zaujímavosťou je, že jedno z nich patrí dieťaťu šľachtického rodu. Smútočné oznámenie Priscily Radvanskej vlastnia až v siedmich vyhotoveniach.
Nikde inde na Slovensku ani v okolí zbierky mortuárií v takom rozsahu ako v Banskej Bystrici niet. Počtom sa jej približuje zbierka v Ostrihomskom arcibiskupskom archíve, no aj tá má iba 90 kusov.