Vráti súťaž do Cífera umenie s ihlou a niťou?

Pripomenúť si výšivkárku Máriu Hollósyovú, vďaka ktorej sa o Cíferi hovorilo aj za hranicami, vrátiť tradíciu do dediny a tiež pritiahnuť k výšivke mladú generáciu. To chcú v Cíferi neďaleko Trnavy dosiahnuť prostredníctvom novej súťaže vo vyšívaní, ktorá nesie Hollósyovej meno.

16.11.2017 15:00
debata
Sakrálne výšivky Márie Hollósyovej sú vystavené... Foto: Žaneta Mikulíková, Pravda
výšivky Mária Hollósyová Sakrálne výšivky Márie Hollósyovej sú vystavené v pamätnej izbe zriadenej na miestnej fare.

Hoci zbierala prestížne medzinárodné ocenenia a viedla prvú výšivkársku školu v Cíferi, dnes je meno Márie Hollósyovej známe len málokomu. V obci pri Trnave to chcú napraviť. K myšlienke oživiť umenie, ktorým bola kedysi povestná, viedla snaha vyšiť si vlastný cíferský kroj.

„Od malička som vyšívala a keď som sa presťahovala do Cífera, stala som členkou miestneho folklórneho súboru. Hoci som jeden kroj dostala, chcela som si vyšiť aj jeden vlastný,“ rozpráva autorka projektu a podpredsedníčka OZ Cziffer Dagmar Straková.

Mária Hollósyová (1858 Opoj – 1945 Cífer)

Mária Hollósyová
  • Výšivky Márie Hollósyovej boli zrejme v správny čas na správnom mieste. V roku 1888 objavila jej diela grófka Šarlota Zičiová, dvorná dáma cisárovnej Alžbety (Sissi). Išlo o dve bábiky vo vyšívaných odevoch, vystavené v Hollósyovej kancelárii na pošte v Križovanoch nad Dudváhom, kde bola poštmajsterskou. Diela darovala samotnej cisárovnej a následne sa dostali na výstavu do Budapešti, kde vzbudili záujem návštevníkov.
  • Na požiadanie grófky Zičiovej umožnil v roku 1981 vtedajší minister obchodu gróf Baroš založenie výšivkárskej školy v Križovanoch nad Dudváhom. O prvej škole vyšívania a kreslenia, takzvanej Rajziškole, sa hovorí až po jej presune do kaštieľa v Cíferi.

Jej vedúcou inštruktorkou bola Hollósyová. Neskôr sa škola stala základom Spolku pre domácu výrobu Izabella, ktorý v roku 1895 založila arcikňažná Izabella Habsburská. Jeho súčasťou bolo 17 škôl, najmä v okolí Trnavy.

  • Úspech výšiviek z dielne Hollósyovej vyvrcholil na svetovej výstave v Paríži v roku 1900. Pod jej vedením získal spolok najvyššie ocenenie Grand Prix a ona dostala striebornú medailu za zlatú kazulu (kňazské bohoslužobné rúcho). Výšivky získavali Grand Prix na ďalších svetových výstavách v USA, Liége, Miláne či opäť v Paríži.
  • Podľa textilnej výtvarníčky Evy Cisárovej-Minárikovej, ktorá dlhé roky zasvätila Márii Hollósyovej, boli práce spolku Izabella jedinou ženskou tvorbou na konci 19. a začiatku 20. storočia na Slovensku.

„Vznik spolku umožnil vzdelávanie ženám a dievčatám, ktoré boli v tých časoch odkázané len na ťažkú prácu na poliach, alebo slúžok v domácnostiach. V cíferskej škole a dielni sa zároveň zdokonalili vo výšivke, čo sa odzrkadlilo aj na ich krojoch. Škola sa však venovala výlučne panskej a sakrálnej výšivke, nikdy nie krojovej,“ dodáva Cisárová-Mináriková.

Kroje by sa mali podľa jej slov vyšívať v čo najautentickejšej podobe, či už odkreslením z existujúcich krojov alebo kopírovaním vzorov. Začalo sa teda pátranie, výsledkom ktorého bola viac ako stovka mustier, teda vzorov na vyšívanie krojových súčastí.

Výnimočná, no neznáma

„Kým som neprišla do Cífera, vôbec som netušila, že sme mali na Slovensku takú nadanú a výnimočnú výšivkárku. Mnohí o nej nevedia dodnes. Pritom pochádzala z Opoja,“ hovorí podpredsedníčka cíferského združenia. Zdôrazňuje, že Hollósyová sa spája s panskou a so sakrálnou výšivkou, nie s krojovou.

Vďaka grantu sa najskôr podarilo publikovať upravenú zbierku vzorov. Nezostalo však len pri nej. Súčasťou projektu boli aj ďalšie aktivity, ktoré mali prebudiť záujem o vyšívanie. Tak sa vo februári tohto roka zrodil nápad na výšivkársku súťaž, ktorá by zároveň ocenila aj Hollósyovej majstrovstvo.

Prvý ročník sa bude konať v sobotu 18. novembra v cíferskom kultúrnom dome. „Je to súťaž vo vyšívaní a nie vo výšivke, pretože našou snahou je túto činnosť podporiť. V rámci špeciálnej kategórie sa preto vyšíva na zadanú tému,“ vysvetľuje Straková.

So svojimi prácami sa môžu prihlásiť profesionálky i amatérky, skúsené i začínajúce. Prihlasovanie je zatiaľ otvorené. „Ohlásila sa mi napríklad aj jedna staručká pani z Liptovského Mikuláša. Veľmi sa chce zúčastniť, preto ju sem deti dovezú,“ rozpráva predsedníčka združenia.

Päť kategórií

Súťaž má päť kategórií vrátane špeciálnej kategórie „kvet vo výšivke“. Do kategórie „z truhlice mojich predkov“ môžu byť prihlásené výšivky, ktoré sa v rodinách zachovali po predošlých generáciách. „Možno tak objavíme ďalšie poklady,“ vysvetľuje Straková.

Združenie chce prebudiť záujem o vyšívanie aj v mladších ročníkoch. Súťaž má preto detskú kategóriu do 16 rokov. „Potešilo ma, keď sa mi ozvali z dvoch dedín, kde majú detský výšivkársky krúžok, či sa môžu prihlásiť,“ prezrádza predsedníčka združenia. Posledné dve kategórie zastupujú výšivka na odeve a výšivka na interiérovej textílii.

Súčasťou súťaže bude aj výstava prihlásených výšiviek a prezentácia knihy Katalóg ornamentov z Cífera. Počas akcie bude na cíferskej fare sprístupnená Pamätná izba sakrálnej výšivky Márie Hollósyovej s historickými výšivkami, ktorú zhodou okolností zriadili v tomto roku.

„V sobotu plánujeme vyhlásiť tému špeciálnej kategórie pre ďalší ročník. Charakterizovať ju bude úryvok z básne niektorého slovenského autora,“ prezrádza Straková. To ženám poskytne priestor na jej voľnejšiu interpretáciu. Na vyšívanie budú mať aj viac času.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Cífer #výšivky #Ľudová kultúra