Problém vyplával na povrch po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo, keď hladina podzemných vôd začala stúpať až na úroveň chemického odpadu. Prvá správa, ktorá poukázala na riziko skládky, je z roku 2000. O dva roky na to vydala Vrakuňa zákaz polievania vodou zo studní. Na konci roka 2017 sa o riešení problému stále iba hovorí. Práve preto žiadajú Vrakunčania urýchlenie prípravných prác sanácie skládky. Žiadajú tiež výstavbu vodovodu v oblastiach so zdravotne závadnou vodou.
„Ministerstvo sľubuje, že sa verejne obstaráva, no nemáme žiadnu informáciu o tom, čo sa deje,“ povedal starosta Vrakune Martin Kuruc. Podľa jeho slov viazne aj vydanie stavebného povolenia. Stavebným úradom je v tomto prípade mestská časť Ružinov. „Územné konanie bolo prerušené, keďže ministerstvo životného prostredia nedodalo všetky potrebné podklady,“ povedal Kuruc.
So sanáciou skládky sa malo začať už koncom roka 2016. Envirorezort teraz hovorí o roku 2018. „Začiatok sanácie skládky sa neustále odďaľuje. Na ťahu je Ministerstvo životného prostredia, ktoré podľa mňa uviazlo v prípravných prácach,“ povedal poslanec miestneho zastupiteľstva Milan Šindler. Problematike sa venuje dlhodobo. A podľa jeho slov, zažil už príliš veľa ministrov, ktorí iba hovoria, ale k činom ešte nedošlo. „Požadujeme vyriešiť financovanie, technické riešenie a zverejnenie harmonogramu realizácie likvidácie nebezpečnej skládky. Dokedy máme čakať?“ položil si otázku Šindler.
So sanáciou sa má začať na budúci rok
Envirorezort kritiku samosprávy odmieta a sanáciu skládky označuje za jednu z priorít. „Ministerstvo životného prostredia je prvou inštitúciou, ktorá skládku vo Vrakuni reálne rieši. Samosprávu rezort považuje za svojho prirodzeného partnera – o čom svedčí aj včerajšie stretnutie odborníkov ministerstva so zástupcami bratislavskej Vrakune," uvádza sa v stanovisku, ktoré poskytol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Ako dodal, za posledný rok sa urobilo viac krokov ako za uplynulých 20 rokov.
„Na stole je dnes projekt sanácie environmentálnej záťaže a prebehlo jeho posúdenie nezávislými oponentmi. V súčasnosti má rezort vypracovaný plán prác, prebieha verejné obstarávanie. Zároveň prebiehajú rokovania s vlastníkmi pozemkov, na ktorý by práce mali byť vykonané. Po ukončení zákonom stanoveného procesu, sa s prácami môže začať budúci rok," dodal za rezort Ferenčák.
Ministerstvo zverejňuje informácie o aktuálnom vývoji na webovej stránke.
Odpad v zemi uzavrú do kapsuly
Na sanáciu skládky ministerstvo vybralo najrýchlejšiu a najlacnejšiu metódu – enkapsuláciu. Okolo obsahu skládky vznikne kapsula, ktorá zastaví prenikanie toxínov smerom k Žitnému ostrovu, aj keď problém definitívne nevyrieši. Vzniknúť by mala približne dva kilometre dlhá, 22 metrov hlboká a 80 centimetrov široká podzemná tesniaca stena a skládku aj nepriepustne prikryjú. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky. Spodok kapsuly bude tvoriť nepriepustné ílovité podložie. Náklady sa odhadujú na vyše 30 miliónov eur.
Bez prístupu k pitnej vode
Vrakuňa žiada envirorezort aj o pomoc pri vybudovaní vodovodnej prípojky tam, kde ľudia v postihnutej lokalite nemajú k pitnej vode prístup a vodu zo studní používať nemôžu. „Dostali sme odpoveď, že to nie je v kompetencii MŽP,“ povedal Kuruc s tým, že im odporučili obrátiť sa na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť (BVS). „Odpoveď bola, že BVS nesúhlasí s vybudovaním vodovodnej prípojky do lokalít,“ povedal starosta Kuruc. Podľa jeho slov je zarážajúce, že v 21. storočí ľudia nemajú prístup k pitnej vode. Problém sa týka asi šiestich ulíc, kde v 200 domoch žije asi 500 ľudí.
Podľa hovorcu Ministerstva životného prostredia Tomáša Ferenčáka Vrakuňa prišla s ideou, chýbali jej však aj minimálne technické podklady, ako presný počet domov, ktorého by sa vybudovanie vodovodnej siete malo týkať.
„Ministerstvo predstaviteľa samosprávy požiadalo, aby v čo najkratšej dobe predložil aspoň základné informácie technického charakteru, minimálnu štúdiu uskutočniteľnosti, nad ktorou by bolo možné v diskusiách pokračovať," informoval Ferenčák. Ako podotkol, do konca októbra bolo na Envirofond doručených 169 žiadostí na vybudovanie vodovodu. „Ani jeden projekt nepredložila Vrakuňa. Nestalo sa tak ani za posledných 5 rokov," uzavrel.
Kontaminovaný mrak sa šíri
Pred letom envirorezort požiadal obce, ktorých sa riziko znečistenia týka, aby naň upozornili svojich obyvateľov. Ide o bratislavské mestské časti Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Ľudia by vodu zo studní nemali piť, umývať sa ňou ani ňou polievať. Obce v blízkosti hlavného mesta ako Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov sú v smere možného šírenia sa znečistenia. Podľa poslanca Šindlera sa však mrak kontaminovanej podzemnej vody nezadržateľne šíri k Žitnému ostrovu a situáciu nazýva „ekocídou najhrubšieho zrna“.