Oproti tohtoročnému rozpočtu vyčlenili na rok 2018 viac peňazí na poslanecké priority. V tomto roku to bolo 450-tisíc eur, ďalší rok podporia projekty za 2 250 000 eur. Mesto očakáva v ďalšom roku aj zvýšené výdavky, ktoré doteraz nemalo. Pre zmenu pravidiel preplácania eurofondov na dopravné stavby musí hlavné mesto zabezpečiť v rozpočte dodatočné financie na financovanie projektov Európskej únie vo výške 25 percent namiesto pôvodných päť percent. Na rok 2018 je to 10 miliónov eur, na celé programové obdobie do roku 2022 je to 76 miliónov eur.
Z výdavkov plánuje mesto investovať najviac peňazí na verejnú infraštruktúru, mobilitu, verejnú dopravu, vzdelávanie a voľný čas. Mesto sa zameria na dopravné projekty, napríklad križovatky Rusovská – Lenardova, Ivanská – Vrakunská – Trnavská, Vrakunská – Podunajská – Komárovská, Detvianska – Kubačova – Rustaveliho i kruhový objazd Vrakuňa. Pokračovať chcú aj v budovaní cyklotrás Starohájska, Hodžovo námestie, Mlynská dolina – Lesopark, úsek Patrónka – Lesopark a zaoberať sa chcú aj cyklotrasou Trnavská – Bajkalská. V rozpočte sú aj financie na výstavbu nových parkovísk Pri kríži, Röntgenova a na záchytné parkovisko cintorín Vrakuňa. V oblasti infraštruktúry verejných priestranstiev a zelene dá mesto peniaze na budovanie parkov na Molecovej v Karlovej Vsi a v Dúbravke Pri kríži.
V rozpočte na nový rok počítajú aj s návrhom zmeny financovania mestských častí. Štyri veľké bratislavské mestské časti – Petržalka, Ružinov, Staré Mesto a Nové Mesto by po novom nemuseli siedmim najmenším bratislavským mestským častiam dávať časť peňazí zo svojho rozpočtu. Nový návrh tzv. solidarity (finančný príspevok veľkých mestských častí malým, pozn. SITA) predstavil začiatkom novembra primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. Po novom by 1,95 milióna eur ročne nemali siedmim malým mestským častiam dávať veľké mestské časti, ale mesto. Nové financovanie mestských častí však musia schváliť poslanci.