Pellegrini tlak verejnosti označil za populistický. Podľa jeho slov hlavné mesto prišlo o možnosť získať veľkú investíciu v relatívne krátkom časovom horizonte. „V horizonte siedmich rokov by v Bratislave mohol nastať boom a investície mohli skokovo posunúť hlavné mesto dopredu," povedal.
„Ja osobne som sa tešil, že príde veľký impulz, ktorý naše mesto posunie dopredu a Bratislava sa bude môcť chváliť, že vznikli ďalšie veľké štvrte, ktoré prepojili mesto a ľudí s riekou,“ dodal Pellegrini. Podľa jeho slov hlavnému mestu chýbajú kongresové centrum, parkovacie domy či nové električkové vetvy. Bratislavu označil za krásnu, ale zaspatú krásavicu na Dunaji. Preto podľa vlastných slov neváhal a keď prišli žiadosti od developerov, začal ich Pellegriniho úrad podľa zákona spracovávať.
Po vlne nevôle zo strany bratislavských poslancov aj verejnosti vznikol podľa podpredsedu vlády obraz, ktorý ohrozuje reputáciu oboch investorov. „Hovorilo sa o nich ako o zločincoch, ktorí chcú niečo ukradnúť,“ povedal Pellegrini. To bol dôvod, prečo sa investori rozhodli svoje žiadosti stiahnuť a vláda ich tak v stredu na rokovaní venovanom Bratislave, prerokovávať nebude.
Kritika malej politiky
Podľa Pellegriniho bude v budúcnosti potrebné zmeniť zákon o významných investíciach, aby vláda vedela reagovať aj na takúto novú formu investícií.
„Veľmi ma mrzí, že veľká časť bratislavských poslancov vyjadrovala ostro svoj postoj, a to hlavne odmietavý, bez toho, aby si poriadne vypočuli argumenty investorov,“ povedal Pellegrini s tým, že ich politikou je zásadne iba byť proti niečomu bez ohľadu na to, či si to občania želajú. Pellegrini označil bratislavských poslancov Jána Budaja, Gábora Grendela a Ondreja Dostála za „Troch kráľov“. Podľa jeho slov sú na čele petície proti udeleniu štatútu týmto projektom.
„Pevne dúfam, že nám títo Traja králi predstavia svoj vlastný projekt rozvoja hlavného mesta,“ povedal. „Aj pri veľkých investíciách treba buchnúť po stole a prekričať tých krikľúnov,“ dodal Pellegrini s tým, „že jeden tu ochraňuje žabu, druhý dážďovku a diaľnicu nevieme postaviť 20 rokov“.
Budaj: Zničili PKO a teraz nariekajú, že nie je kongresové centrum
Ján Budaj označil žiadosti o udelenie štatútu významnej investície za „čisto komerčný mega projekt, ktorý sa nedá zakryť verejným záujmom.“
„Domnievam sa, že sa dočkáme ešte zhoršeného zákona, aby ho ušili na mieru pre oligarchov,“ dodal Budaj s tým, že výhrady voči projektom mali aj ministerka Gabriela Matečná (nom. SNS), Marek Maďarič (Smer) a minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd). Celý spor okolo štatútu označil za koaličný problém.
Gábor Grendel na adresu Pellegriniho dodal, že by sa mal ako vicepremiér zasadzovať za to, aby sa rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Slovenska zmazávali. Touto investíciou v hlavnom meste by sa podľa poslanca skokovo zväčšili. „Prečo nevybaví významnú investíciu tam, kde to naozaj potrebujú,“ dodal.
Ondrej Dostál upozornil, že spor nebol o tom, či sa budú alebo nebudú projekty realizovať. „Je to o zvýhodnení najväčších developerov. Išlo o to, či majú mať selektrívne výhody oproti iným stavbám,“ dodal. Podľa jeho slov je na tom všetkom smutné najmä to, až nakoniec sa obyvatelia Bratislavy dozvedia, aký názor má ich primátor. „Ivo Nesrovnal sa spával ako komplic Petra Pellegriniho, J&T a HB Reavis,“ dodal.
Bratislavská poslankyňa a architektka Lucia Štasselová zase upozornila na fakt, že skokovitý rozvoj nie je pre mestské prostredie prirodzený. Samospráva sa podľa jej slov musí popasovať s akútnym problémom dopravy skôr, ako do novovznikajúcich štvrtí pribudnú ďalšie desaťtisíce ľudí.
Alibista Nesrovnal
Primátora Bratislavy vicepremiér Pellegrini chválil za jeho prístup. O aké konkrétne kroky išlo, sme sa však nedozvedeli. Ivo Nesrovnal sa doposiaľ jasne nevyjadril k zámeru developerov a neurobil tak ani v pondelok podvečer.
Tvrdí, že presadzoval verejný záujem a investície do verejných priestranstiev. Mesto malo podľa jeho slov pripravených šesť bodov, ktorými by žiadalo zámer investorov vylepšiť. „Po diskusiách sa ukázalo, že zákon o významných investíciách je tak široko naformulovaný, že Bratislavčania mali veľa obáv a otázok a ja to chápem," povedal Nesrovnal s tým, že k rokovaniu vlády napokon nedošlo.
Zopakoval, že ide o proces medzi investorom a vládou. Svoj názor nepovedal. Uviedol len, že hlavné mesto víta rozvoj na svojom území a samo nemá financie na budovanie dopravnej infraštruktúry.
Výstavba bude pokračovať
Investor Stanice Nivy uviedol, že plány zatiaľ nemení a na projektoch bude pracovať ďalej. Očakáva však predĺženie časového horizontu. „Postupovali sme v súlade so zákonom, proces však ukázal, že slovenská legislatíva nie je pripravená na tento typ schvaľovania investícií. Do budúcna navrhujeme zriadiť odbornú pracovnú skupinu všetkých zúčastnených inštitúcií aj strán, aby sa otvorila konštruktívna diskusia a predišlo neopodstatneným výhradám," uviedol výkonný riaditeľ HB Reavis pre Slovensko Adrián Rác.
Spoločnosť J&T Real Estate chce o jednotlivých častiach vízie Spojenej Bratislavy ďalej konštruktívne a najmä odborne diskutovať. „Aj napriek stiahnutiu našej žiadosti sme presvedčení, že realizácia zámeru Spojená Bratislava je v záujme mesta aj jeho obyvateľov, a teda aj vo verejnom záujme. O štatút významnej investície sme žiadali nie v snahe obísť kompetencie mesta a platné povoľovacie procesy alebo získať nejaké finančné úľavy alebo stimuly. Naopak, naším hlavným cieľom bolo dať rozvoju Bratislavy potrebný impulz a tým, že dáme nášmu zámeru váhu a prioritu, zrýchliť jeho realizáciu,“ povedal v tejto súvislosti Peter Korbačka z J&T Real Estate. Verejný prísľub o vybudovaní električky platí.
Lákali na lanovku aj nové električkové dráhy
Investor projektu Stanica Nivy, spoločnosť HB Reavis, požiadal o štatút na jar. Ako doplnkové riešenie dopravy navrhol vybudovanie lanovej dráhy cez Dunaj. V lete o štatút požiadala aj spoločnosť J&T Real Estate pre svoj projekt pod názvom Spojená Bratislava. Spoločnosť deklarovala, že sa chce finančne podieľať na rozvoji električkových tratí v Bratislave. Zámer viesť dráhu popred Slovenské národné divadlo, sa však s nadšením verejnosti nestretol.
O štatút sa môže uchádzať investícia v hodnote nad 100 miliónov eur, ktorá zároveň prinesie viac ako 300 pracovných miest a je vo verejnom záujme.
Developeri tvrdili, že o štatút požiadali najmä pre zrýchlenie celého procesu výstavby. V prípade jeho získania by bol nadradeným stavebným orgánom Okresný úrad. Stavby by však zároveň nepodliehali poplatku za rozvoj a investori by mali možnosť pozemky vyvlastniť.
Bratislavské mestské časti Ružinov, Staré Mesto a Petržalka, rovnako ako aj mestské zastupiteľstvo sa postavili proti udeleniu štatútu.