Mária Terézia za svojho života nikdy nebola v Betliari, aspoň o tom niet zmienky v historických archívoch a prameňoch. No práve Slovenské národné múzeum – Múzeum Betliar je jediné na Slovensku, ktoré si okrúhle výročie jej narodenia pripomína. Výstavou Mária Terézia, kráľovná a jej doba v zbierkach Andrássyovcov.
Prečo práve Betliar? Hovorkyňa múzea Judita Krajčiová má jednoduché vysvetlenie. „V našich zbierkach máme množstvo predmetov a dokumentov, ktoré s obdobím života Márie Terézie súvisia. A bolo to aj dôležité obdobie pre niektorých členov rodiny Andrássyovcov, majiteľov kaštieľa v Betliari. Obe vetvy rodu získali od kráľovnej grófsky titul a jeho členovia boli váženými dvoranmi,“ hovorí.
Výstava poukazuje na politickú a ekonomickú situáciu v krajine prostredníctvom kariér v 18. storočí žijúcich členov rodu Andrássyovcov: štátneho úradníka a župana Štefana III., vojaka a podnikateľa Karola I. a biskupa Antona Andrássyho. Súčasťou je aj vzácny grófsky armáles Štefana III., ktorý bol vyrobený práve pri príležitosti jeho uvedenia do grófskeho stavu. Zapožičal ho Štátny archív v Levoči.
Kvôli výstave múzeum dalo zreštaurovať a zakonzervovať niekoľko desiatok predmetov, ktoré neskôr návštevníci uvidia na hrade Krásna Hôrka. Popri viacerých obrazoch, bustách či dokumentoch sprístupnilo aj unikátnu kolekciu porcelánu, fajansy a skla. Za skvosty možno považovať slávne charakterové hlavy od významného sochára F. X. Messerschmidta zo Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Ďalšie zo zapožičaných vystavených diel pochádzajú aj zo Štátneho archívu v Levoči, z Galérie mesta Bratislavy a z Maďarského národného múzea v Budapešti.
Pečať originality a vzácnosti však nesú aj ďalšie exponáty. Za mimoriadny možno považovať dokument s vlastnoručným podpisom Márie Terézie, Rad sv. Štefana, ktorý panovníčka udeľovala, či prsteň s jej portrétom. Ten patril pravdepodobne do zbierky Emanuela Andrássyho.
Na prvom poschodí kaštieľa, bokom od výstavných miestností, možno vidieť ďalší skvost. Unikátnu mapu z roku 1778 od Josefa Daniela Hubera. Pochádza zo zbierok múzea v Betliari a nedávno bola zreštaurovaná. Mapa veľká viac ako dvanásť štvorcových metrov je vyrobená technikou medirytiny a zobrazuje Viedeň v časoch Márie Terézie. Panovníčku vraj inšpirovala podobná mapa Prahy.
Ako sa tento originál, ktorý bude po výstave opäť uložený v depozite, do Betliara dostal, je predmetom dohadov. Podľa Krajčiovej sú dve teórie, no nedá sa overiť ich pravosť. „Mapu mohol priniesť Leopold Andrássy, veľký cestovateľ, ktorého zbierky obsahovali aj množstvo máp. Druhá teória hovorí, že do Betliara sa mapa dostala cez Vencela Kaunitza, prastrýka Eleonóry Andrássyovej. Kaunitz bol kancelárom Márie Terézie a Eleonóra manželkou Gejzu Andrássyho,“ poznamenáva hovorkyňa múzea.
Výstavu sprístupnenú v novembri, ktorá zachytáva lesk a slávu cisárskeho dvora, ale neopomína ani sedemročnú vojnu Habsburgovcov s Pruským kráľovstvom, si už podľa slov Krajčiovej stihlo pozrieť niekoľko stoviek návštevníkov. Ďalší záujemcovia to môžu stihnúť do konca apríla budúceho roku.
Podujatie má mimoriadny podtext a obohacuje ho niekoľko sprievodných programov. Kurátorský výklad s názvom Umenie za doby Márie Terézie je naplánovaný na 27. januára a prezentácia zreštaurovanej mapy Viedne na 17. februára. V programe Pohľad zblízka 3. marca sa môžu návštevníci tešiť na Nádasdyho pluk a Andrássyovcov, 31. marca sa uskutoční inscenácia s Anikó Vargovou s názvom Povýšenie grófa Andrássyho do grófskeho stavu. Pohľad zblízka nakukne 14. apríla na Dvor Márie Terézie a 28. apríla bude Derniéra výstavy.
Mária Terézia bola kľúčovou postavou európskej politiky v 18. storočí. Z jej šestnástich detí boli najznámejšie Mária Antoinetta, francúzska kráľovná, Jozef II. Habsburský, rímskonemecký cisár, a Leopold II. Smrť svojho manžela Františka I. Lotrinského znášala cisárovná veľmi ťažko a nedokázala sa s ňou vyrovnať. Chodila už len v čiernych šatách, šperky rozdala dcéram a garderóbu dvorným dámam. Zomrela 29. novembra 1780 vo Viedni.