Múzejníci v Rimavskej Sobote siahli do stredoveku po drumble

, 10.01.2018 15:00
drumbľa
Drumbľa ako hudobný nástroj pochádza pravdepodobne z Ázie. Autor: ,

Muzicírovalo sa na nej už pred stáročiami, na území súčasného Slovenska sa objavila približne v 15. storočí. Drumbľa, lebo o nej je reč, bývala súčasťou zábavy a krátenia si dlhých chvíľ na stredovekých hradoch. Dve z najstarších drumblí, objavené u nás, sú súčasťou zbierkového fondu v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Tento mesiac ich múzejníci vytiahli z depozitu a ukázali verejnosti.

Muzicírovalo sa na nej už pred stáročiami, na území súčasného Slovenska sa objavila približne v 15. storočí. Drumbľa, lebo o nej je reč, bývala súčasťou zábavy a krátenia si dlhých chvíľ na stredovekých hradoch. Dve z najstarších drumblí, objavené u nás, sú súčasťou zbierkového fondu v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Tento mesiac ich múzejníci vytiahli z depozitu a ukázali verejnosti.

Drumbľa ako hudobný nástroj pochádza pravdepodobne z Ázie, hudobníka hrajúceho na drumbľu vidno na istej čínskej kresbe už z obdobia 3. storočia pred naším letopočtom. Do Európy sa dostala z východných plání Kazachstanu a poznali ju už starí Rimania. Najstaršie kovové drumble sa objavujú v západnej Európe asi v 12. storočí. Na území Slovenska ich rozširovali najmä rómski kovotepci o tri storočia neskôr. S prvými európskymi osadníkmi sa dostali až do Ameriky.

V Ázii sa drumbľa vyrezáva z bambusu alebo palmového dreva. V Európe sa vyrábala a vyrába zo železa. Do zbierok rimavskosobotského múzea sa dostali práve dve kovové.

Archeológ Alexander Botoš konštatuje, že jednu drumbľu objavili v roku 2013 pri archeologických prácach na zaniknutom hrade Širkovce-Kapla. „Výskum na tom mieste trval mesiac. Hudobný nástroj sme našli asi 30 centimetrov pod tzv. humusovou vrstvou v areáli bývalého hradu. Okrem drumble sa podarilo nájsť aj zlomky keramiky a kachlí či hroty šípov,“ prezradil Botoš.

Riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová konštatuje, že druhú drumbľu našli ešte v roku 1962 na hrade v Hodejove. „Archeologický výskum tam vtedy robil Gejza Balaša. Obe drumble patria k najstarším drumbliam objaveným na území Slovenska vôbec. Pochádzajú z obdobia neskorého stredoveku až včasného novoveku z obdobia 15. až 16. storočia,“ vysvetlila Bodorová.

Drumble patria skôr k miniatúrnym hudobným nástrojom, preto podľa riaditeľky nebývajú súčasťou stálych expozícií a sú uložené v depozite. Jednu z drumblí zatiaľ verejnosti ukázali raz, a to pri 135. výročí založenia múzea. Druhú doteraz návštevníci nevideli. Tento mesiac je však výnimkou. „Práve málo prezentované predmety z depozitu sa snažíme návštevníkom ukázať v rámci aktivity s názvom Predmet mesiaca. Pred zrakmi verejnosti ukryté zaujímavé predmety z depozitu odhaľujeme touto formou už niekoľko rokov. Drumble si verejnosť môže pozrieť do 31. januára,“ dodala Bodorová.

Drumbľa je lamelkový, prstom rozkmitávaný samozvučný hudobný nástroj. Skladá sa z malého otvoreného kovového rámika, ktorý býva cibuľovitého alebo podkovového tvaru. Rámik vyúsťuje do dvoch otvorených ramienok, medzi ktorými je umiestnený dlhý oceľový jazýček prechádzajúci osou nástroja.

Pri hre na tento hudobný nástroj drží hráč drumbľu jednou rukou tak, aby sa rovnobežné konce opierali o zuby alebo o pery hráča. Jazýček drumble vyčnievajúci von z úst hráča, tak môže voľne kmitať. Pri hraní na drumbľu treba byť veľmi opatrný, pretože náraz jazýčka do zubov môže byť veľmi bolestivý a môže spôsobiť ich fraktúru. Nešikovnému hráčovi hrozí aj prištipnutie perí medzi rámček a jazýček drumble.

Drumble sa vyrábajú na Slovensku aj v súčasnosti, a to najmä na Orave a v Novohrade. Obľúbené sú nielen medzi staršími, ale aj mladšími folkloristami a hudobníkmi.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#drumbľa
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk