Ľudia z domov odišli pred rokmi. Budovy odvtedy chátrajú. Čo sa dalo pobrať, zmizlo, čo sa nedalo, podlieha skaze. Prázdne sú aj stajne, kde bývali v minulosti desiatky koní, opustené zostali aj hospodárske stavby. Dobehla obec krvavá história alebo môže za vysťahovanie obyvateľstva niečo úplne iné? Bývalý dlhoročný starosta Lehoty Ondrej Práznovský, pod ktorú patria, sa histórii Krvavých Šenkov venuje dlhé roky.
Krvavé Šenky sa kedysi volali Huszár majer. Príbeh, ktorý sa postaral o zmenu ich mena, sa odohral niekedy okolo roku 1848. Šenky sa totiž nachádzajú na ceste medzi Hlohovcom a Nitrou a v tých rokoch obe mestá po zotmení zatvárali brány. V krčme v Šenkoch si vymysleli biznis, ktorý sa postaral o to, že sa zapísali do slovenskej histórie krvavými písmenami.
„Dali pocestnému najesť, napiť a potom ho podrezali. Zabili. O majetok sa vzápätí delili,“ približuje históriu Práznovský. „Pán Dobrovodský z Dobrej Vody sa zastavil cestou v Hlohovci u richtára, kde sa zdržali trochu dlhšie, potom sa vybrali na koňoch do Nitry, ale už boli zavreté brány mesta,“ rozpráva príbeh z miestnej histórie.
Koňovi jedného zo sluhov sa vraj odtrhla podkova. Musel sa teda vrátiť nazad do Hlohovca, aby kôň nekríval. Dohodli sa, že ich neskôr dobehne. Keď prišiel sluha do Nitry, zistil, že pán Dobrovodský sa tam nedostavil. Zobral teda posily a vybral sa pána hľadať do Krvavých Šenkov. Jeho pán medzitým v horách zablúdi. Jeden muž vo veľkom klobúku – pršalo, bol strašný čas – mu povedal, že má lampáš a ubytuje ich. Vybrali sa s ním teda na Krvavé Šenky. Kým pomocníkov ubytoval na slame, pána vzal hore do krčmy, ktorá už dnes neexistuje. Usadil ho, priniesol mu červené víno a ponúkol mu, že tam môže prespať.
Hosťa sa však uľútostilo jednej zo slúžok, o ktorej si mysleli, že je hluchonemá. Potajomky mu podala lístoček, na ktorom stálo: To víno nepite, je otrávené. „Preto sa vína nedotkol, išiel si ľahnúť do postele a zistil, že plachta je krvavá. K dverám preto pristavil stoličku a v izbe sa zabarikádoval. O polnoci sa začali do izby dobíjať so sekerou, ale medzitým sa vrátil panoš aj s pomocou. Hluchonemá slúžka im otvorila bránu a dala im vedieť, čo sa deje. Šéfa zbojníkov chytili, pána zachránili a v pivnici vo vápne našli tri mŕtve dievčenské telá. Hovorí sa, že títo zbojníci dodávali dievčatá pre krvavú grófku Alžbetu Bátoriovú,“ vysvetľuje bývalý starosta.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Práznovský verí, že povesť je pravdivá, sám robil v Krvavých Šenkoch bagristu a vraví, že asi v päť- až desaťmetrovej hĺbke je zvláštna zem. „Je to ako vápno, usadenina, glejovina a ak sa tam uskladní mäso, vydrží až rok, Tie dievčence boli v tejto hĺbke uložené,“ ozrejmuje. Pivnica s klenbou sa dosiaľ v jednom z domov nachádza, tiež je tu vykopané veľké množstvo zeminy, akoby niekto niečo hľadal. Amatérsky miestny historik vraví, že v minulosti bola pivnica oveľa dlhšia, ako je teraz, pretože ju zamurovali. Traduje sa, že viedla časťou, kde je dnes cesta, popri bytovke na druhej strane vozovky a pokračovala až k mohutnému stromu vzdialenému desiatky metrov. Bola to úniková cesta zbojníkov.
Toto však nie je jediná krvavá historka z obce. Je ich oveľa viac a mnohé sa viažu k nedávnej minulosti. Obeťou v Šenkoch mala byť aj istá Anička, ktorej telo mali zakopať práve tu. „Ďalšia žena skončila v studni v Šenkoch, bola neverná manželovi a najprv sa do studne vrhla sama. Keď ju však sluhovia vytiahli, sotil ju tam nazad sám manžel s tým, že načo mu je taká žena. Preto to boli Krvavé Šenky, že sa tam so železnou pravidelnosťou opakovala krvavá história,“ hovorí Práznovský.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Ak by si však niekto myslel, že za tým, že v Šenkoch dnes žije iba jediná rodina, stojí fakt, že obec prenasleduje krvavá história, veľmi by sa mýlil.
Foto: Pravda, Tatiana Michalková
Približne päťdesiat ľudí sa vysťahovalo z úplne iného dôvodu, ktorý nemá nič spoločné s čudesnými historkami. Za vysídlenie môže ekonomika. V Šenkoch totiž v minulosti bývali zamestnanci majera. Majiteľ ich nechal bývať zadarmo. Neskôr však chcel, aby platili aspoň za energie. Po čase im vypli prúd a tiež sa pokazilo jedno z čerpadiel, takže prišli aj o vodu. Odišli preto do Nitry. Dnes sú preto Šenky miestom s rýchlosťou zníženou na sedemdesiat kilometrov za hodinu, kadiaľ pocestný iba preletí a jediné, čo si z nich všimne, je pár opustených domov stojacich popri ceste a čiastočne skrytých za bujnejúcou zeleňou.