Vystavať vežu do pôvodnej výšky odmietli trnavskí krajskí pamiatkari z viacerých dôvodov. V súčasnom priestore by podľa nich bola takáto stavba nelogická a rušivá.
Pozostatky vstupnej brány z konca 13. storočia, ktoré archeológovia odkryli na južnom konci pešej zóny, sa dostanú približne meter nad úroveň terénu. „Vlani v decembri sa nálezisko spolu s existujúcimi inžinierskymi sieťami prekrylo, zasypalo a uzatvorilo betónovou doskou,“ povedal hovorca trnavskej radnice Pavol Tomašovič. Na tomto podklade sa na jar môžu začať ďalšie práce.
Pred budovou okresného súdu bude vidieť aj kolískový padací most, ktorý bol súčasťou asi 16 metrov dlhého predbránia vedúceho k niekdajšej Dolnej bráne. „Bude naznačený v zemi drevenými trámami,“ dodal Tomašovič. Stredoveký barbakan, ktorý stál na čele predbránia, musia archeológovia najskôr doskúmať. Až potom ho vytiahnu do výšky asi 60 centimetrov nad zem.
Prezentácia veže by mohla byť dokončená v máji až júni tohto roku. Počítalo sa s ňou už skôr, no zdržali ju dlhšie rokovania s pamiatkovým úradom a tiež samotné verejné obstarávanie. Náznaková obnova veže je podľa Tomašoviča kompromisom, na ktorom sa dohodli s pamiatkarmi.
Radnica by však chcela zaniknutú vežu opätovne postaviť v jej pôvodnej výške a v pôvodnej hmote, teda z kameňa a tehál. „Existuje jej presné zameranie, máme k dispozícii nákres, ako vyzerala, a tiež možnosti získať materiál,“ priblížil hovorca mesta. Mesto sa tak stotožnilo s odporúčaniami zahraničných odborníkov, ktorých sem pozvalo na pracovný seminár k danej problematike. Trnavskí pamiatkari však takúto podobu prezentácie neodobrili. Ak by v budúcnosti prehodnotili svoj postoj, veža sa môže podľa Tomašoviča dostavať.
Pamiatkari sú toho názoru, že nález základov Dolnej brány si zaslúži kvalitnú prezentáciu. „Túto vežovitú stavbu poznáme z jediného presnejšieho vyobrazenia zo začiatku 19. storočia. Teda z obdobia, keď mala brána za sebou rôzne prestavby z obdobia renesancie a baroka, ale jej najstaršia stredoveká podoba zostáva neznáma,“ zdôraznil Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.
Väčším problémom obnovy celej veže je podľa neho jej negatívny zásah do historického urbanizmu. „V stredoveku bol pred Dolnou bránou pustý priestor, išlo o územie mimo mesta. Teraz sa tu nachádzajú hodnotné historické stavby obkolesujúce park na námestí SNP,“ vysvetlil pamiatkar. Výstavba dominantnej architektúry medzi pešou zónou a parkom by podľa neho narušila ucelený priestor Hlavnej ulice, vytvorila by neželanú bariéru a takpovediac by odrezala časť mesta od historického jadra.
Dodal, že obnova Dolnej brány by predpokladala aj vybudovanie hradieb, ktoré sa k nej pripájali, aby bol vstup do mesta logický. „Takéto zásahy by značne znehodnotili urbanizmus, ktorý sa v tomto priestore vytváral posledných 200 rokov,“ dodal Grznár. Podľa jeho slov je logickejšie ukázať obnovené a udržiavané stredoveké originály, ako investovať veľa energie a financií do nehistorickej, tvarovo z veľkej časti vymyslenej napodobeniny.
Diskusiu o obnove Dolnej brány začala radnica projektom trnavského Ateliéru DV. Ten rátal s vybudovaním múrov do výšky najviac 120 centimetrov a symbolickou konštrukciou z kovu a skla. Prezentácii veže sa venoval v rámci Mestských zásahov Trnava 2016 aj architekt Peter Osuský. Lokalitu skúmali archeológovia v rokoch 2015 a 2016. Objavili tu zvyšky zaniknutej Dolnej brány s charakterom veže, ktorá tvorila jeden zo štyroch hlavných vstupov do mesta. Jej vznik je datovaný do konca 13. storočia.
„Vstupné brány s vežami boli postavené ako prvé, až neskôr ich pospájali hradbami,“ vysvetlil pred rokom šéf výskumu Erik Hrnčiarik z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity. Do dnešných dní sa zachovali len základy jednej strany brány, druhá časť bola zničená pri budovaní kanalizácie. Celá brána mala rozmery desaťkrát sedem metrov.
V mieste Dolnej brány identifikovali odborníci aj najstaršiu datovanú cestu z 13. storočia. „Išlo o štrkom vysypanú cestu, ktorá viedla popod bránu. Zachovali sa v nej vyjazdené koľaje po kočoch,“ zdôraznil archeológ. Veža bola zdokumentovaná v roku 1819, teda rok pred jej zbúraním.
Vstup do mesta z južnej strany netvorila len samostatná Dolná brána. Viedlo k nej asi 16 metrov dlhé predbránie, ktoré tvoril systém niekoľkých brán. Na jeho čele sa nachádzal veľký barbakan. „Ten ešte nie je plne doskúmaný, keďže sme zachytili len jeho malú časť. V budúcnosti by mal preto jeho výskum pokračovať,“ prezradil Hrnčiarik. Priestor predbránia s odkrytou časťou barbakanu počas zimy zakonzervujú. „Na jar bude pokračovať jeho dokumentácia,“ dodal archeológ.
V rámci predbránia zachytili archeológovia aj kolískový padací most. „Most prekrýval takzvanú vlčiu jamu. Jej názov je odvodený od jám, do ktorých chytali vlky,“ priblížil Hrnčiarik. Za mostom sa nachádzala mýtna stanica, kde sa vyberalo mýto pri vstupe do mesta.