Ako jednoducho a účinne zneškodniť možného útočníka ich učí Miroslav Schlesinger. Pracuje ako hovorca primátora mesta Bánovce nad Bebravou a už takmer 35 rokov sa venuje bojovým umeniam. Dievčatá sa na telesnú výchovu tešia a viaceré sebaobrana tak chytila za srdce, že sa jej chcú venovať aj v budúcnosti.
Schlesinger nie je len hovorcom a trénerom, ale aj preventistom kriminality. „Je to projekt, ktorý robím už od roku 2001. V súčasnosti je pod záštitou primátora mesta Bánovce nad Bebravou a finančne ho podporila Rada vlády pre prevenciu kriminality na rok 2017. Neviem potvrdiť, či ešte niekto iný funguje takto v rámci školy, ale ja som začal so sebaobranou pre dievčatá ako prvý už v roku 2001 v Piešťanoch, kde to bol celoročný kurz. Samotný projekt v Bánovciach nad Bebravou bol ponukou pre mesto už v roku 2015. Začali sme skúšobným kurzom, ktorý trval pol roka, a teraz ponuku prijalo gymnázium ako jediná škola, ktorá prijala komplexne všetky aktivity projektu vrátane sebaobrany. Tá teraz funguje ako doplnok telesnej výchovy,“ vysvetlil Schlesinger.
Časť hodiny teda vedie učiteľ a druhá časť je venovaná sebaobrane. Cieľom je aj to, aby sa deti naučili, že konflikty treba najprv riešiť mierovou cestou, ale ak to inak nejde, budú sa vedieť ubrániť. Ďalším cieľom je eliminácia násilia a šikanovania na školách. Potvrdzuje sa totiž, že ak sa deti učia brániť, klesá počet konfliktov medzi školákmi a takisto šikanovanie. Vo svete takáto výučba prebieha napríklad v Japonsku alebo v Izraeli.
„Je to prevencia pred násilím. Som presvedčený, že kvalitne podávaná sebaobrana aj v rámci telesnej výchovy vie eliminovať násilie, ktoré by sa mohlo vyskytovať v školách. Kurz sebaobrany funguje osobitným spôsobom, nie je to kurz, pri ktorom sa hádže o zem. Chlapci väčšinou opakujú techniky, ktoré vidia vo filmoch, sú však veľmi nebezpečné, natoľko rizikové, že by mohli spôsobiť trvalé poškodenie zdravia. Ja ich učím, čo skutočne funguje v živote, a tiež odstraňujem mýty z akčných filmov. Súčasťou sebaobrany nie je len to, že sa učia správne udrieť a zareagovať, ale spoznávajú aj právne dôsledky. Po tejto stránke im vysvetlím čo je to krajná núdza a nutná obrana. Každú sebaobranu predchádza séria prednášok. Súčasťou prvej hodiny je aj informácia o tom, ako skutočne pracuje štátna polícia. Keď už sú žiaci pripravení a poznajú aj zodpovednosť, až vtedy môžeme začať sebaobranu,“ vysvetlil Schlesinger.
Schlesinger sa venuje bojovému umeniu desaťročia a vraví, že takýto projekt je reakciou na spoločnosť, v akej momentálne žijeme. „V súčasnosti sa zíde sebaobrana každému dievčaťu,“ myslí si preventista. Niektoré využili znalosti aj v bežnom živote. Schlesinger hovorí o dvoch prípadoch, keď sa dievčatá stali obeťami útoku a dokázali sa ubrániť. „Obom sa stal incident, pri ktorom jednu obťažovali na zábave a druhú na diskotéke. Prvá zneškodnila muža, ktorý ju zozadu obťažoval, a druhá použila vymaňovaciu techniku a úder. Tým, že páchateľ dostal, bol prekvapený a skončil s obťažovaním,“ vysvetľuje Schlesinger.
Na gymnáziu okrem výuky sebaobrany prednáša ako preventista, deti varuje pred drogami, návykovými látkami, šikanovaním, ale aj pred rasovou neznášanlivosťou a škola hovorí o výbornej spätnej väzbe. „Vnímame to veľmi pozitívne, pretože mesto Bánovce je známe aj tým, že sú tu aj problémy rôzneho charakteru, napríklad s drogami. Mladí ľudia žijú v dobe, keď na nich číhajú nástrahy na každom kroku. Je iné, keď im o tom rozprávame my učitelia a je úplne iné, keď prišiel pán Schlesinger. Z vlastnej skúsenosti a z osobných zážitkov porozpráva deťom o tom, čo sa im v živote môže stať,“ hovorí riaditeľka Gymnázia Janka Jesenského Elena Kacvinská. Škola uvítala aj návrh ukázať dievčatám na hodinách telesnej výchovy prvky sebaobrany. „Bola som sa pozrieť na hodine a boli to naozaj jednoduché veci, ktoré človek nevie a nemá možnosť sa o nich inde dozvedieť. V situácii, keď by sa dievčaťu mohlo stať, že by ho prepadli, už po týchto hodinách môže vedieť zareagovať,“ dodala Kacvinská.
Študentka Katarína Hrušková, ktorá absolvovala hodinu sebaobrany, vraví, že kurz sa jej veľmi páčil. „Dúfam, že to nebudem potrebovať, ale keby áno, tak budem mať minimálne predstavu, čo robiť a nezostanem úplne vydesená. Uvítala by som, keby takéto hodiny bývali častejšie. Je to prínosom pre dievčatá v našom veku, človek nikdy nevie, kedy sa mu to môže zísť. Možno nie hneď, ale o pár rokov áno,“ dodala gymnazistka.