Jeho vedenie vložilo už do rúcajúcich sa mestských hradieb, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, množstvo peňazí. To však rozhodne nestačí.
Ľudia, žijúci v mestských častiach, ktorými prechádza opevnenie, poukazujú na jeho žalostný stav. Jedným z nich je Peter Beniač. Má na jednej z dotknutých ulíc predajňu so suvenírmi a opevnenie prechádza poza jeho pozemok. „Riešim to už päť rokov. Na základe môjho podnetu tu vykonal správca obhliadku a na múr osadili pletivo, aby to nespadlo celé. Ten, čo tu to pletivo osádzal, sa vyjadril, že by sa mal zamurovať vchod, ktorý v tom opevnení je,“ vysvetlil Beniač.
Vchody do opevnenia si porobili majitelia okolostojacich pozemkov ešte v minulých storočiach. Znamená to, že prebúrali časti opevnenia, porobili bráničky, priechody a opevnenie aj pre takéto zásahy podľa Beniača sotva drží pohromade.
„Dokonca existuje projektová dokumentácia na jeho opravu, ale zatiaľ sa k tomu nikto nemá. Obávam sa, že múr spadne, môže to niekoho zraniť, môže spadnúť celá strecha mojej garáže, ktorá je napojená na opevnenie, alebo môže spadnúť aj celá garáž. Chcel by som, aby to opravili, aby to nedopadlo tak, ako v Trenčíne, keď spadol celý hradný múr,“ povedal Beniač. Nielen jeho garáž je pristavená priamo k mestskému opevneniu, ľudia si takto postavali aj iné súkromné objekty. Dokonca k opevneniu pristavali novostavby.
Múzeum peniaze na obnovu hradieb nemá
Podľa dlhoročného riaditeľa Bojnického zámku Jána Papca sa mestské opevnenie dostalo pod správu Slovenského národného múzea koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia po digitalizácii katastra. Časť opevnenia vtedy pripadla do vlastníctva mesta Bojnice a časť do vlastníctva štátu, pričom zámok Bojnice ho spravuje ako delegovaný správca Slovenského národného múzea.
„Pavol Pálfi vydobyl u cisára nové mestské výsady pre Bojnice a ich súčasťou bola aj povinnosť Bojničanov postaviť tieto múry, pretože dovtedy tam boli len drevené koly. Zároveň, keď sa mala zefektívniť obrana mestečka, boli Bojničania povinní zúčastniť sa nielen na robotách ohľadne výstavby opevnenia, ale aj na samotnej obrane mesta. Tieto múry vznikli teda v sedemnástom storočí. Neskôr po poslednom povstaní uhorskej šľachty proti Habsburgovcom stratili svoju funkciu a odvtedy je mestské opevnenie viac dekoratívne ako funkčné. Obyvateľom Bojníc v niektorých miestach domy a pozemky múry pretínajú. Preto si od 18. storočia vytvárali v múroch priechody na svoje pozemky,“ povedal Papco.
Múzeum sa stará o opevnenie, odkedy mu pripadlo do vlastníctva. Dotknuté múry sa však podľa riaditeľa nachádza asi 400 metrov od Bojnického zámku, a navyše turisti k nim nemajú žiadny prístup, pretože okolo opevnenia sú súkromné domy a pozemky a nesúvisia so zámkom. Papco si preto myslí, že by sa mal o ne starať niekto iný ako štát.
„Múry sú súčasťou urbanizmu aj historizmu mesta, takže by sa o ne malo starať mesto. To však nechce, pretože nemá na to finančné prostriedky, tak to necháva všetko na nás a my sme už urobili všetko možné, čo sa len dalo. To znamená, že sme dali urobiť výskum múru, projekt obnovy, schválenie prebytočného majetku, súdnoznalecký odhad ceny múru, ponúkli sme múr na odpredaj, rokovali sme s mestom Bojnice o jeho prevzatí do vlastníctva mesta, dali sme spraviť statické posudky, prechodné technické zabezpečenie a na všetky tieto úlohy vynaložilo Slovenské národné múzeum z vlastných výnosov približne šesťdesiattisíc eur,“ vyratúva Papco.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Vedenie mesta Bojnice vraví, že nemá finančné prostriedky na to, aby si vzalo opevnenie pod svoju správu a dalo ho zrekonštruovať. Mesto navyše vlastní menšiu časť mestského opevnenia, kúpiť za korunu však opevnenie od štátu nechcelo. „My si so svojím múrom nevieme urobiť poriadok, s tým kúskom čo máme, vlani sme ho opravovali. Čo by s tým chudobné mesto, ktoré nemá ani päťtisíc obyvateľov, robilo, z čoho by sme to zaplatili? Nemôžeme si dovoliť vziať opevnenie na krk,“ hovorí primátor Bojníc František Tám.
Skončí opevnenie ako kopa kameňa?
Opevnenie teda čaká najskôr smutný osud, a to aj napriek tomu, že je národnou kultúrnou pamiatkou a má veľký historický význam. „Treba sa pozrieť, ako veľmi krásne opravili hradby v Trnave, idú opravovať hradby v Modre, ktoré sú veľmi príbuzné tým v Bojniciach. Žiaľbohu, v Bojniciach je to tak, že už na začiatku dvadsiateho storočia, teda okolo roku 1920, boli súdne spory, že tu nejaká pani dala vybúrať dieru do opevnenia a my v tom úspešne pokračujeme. Na Bojnickom zámku chcú robiť 3D holografiu o strašidlách, čo bude miliónovou záležitosťou, na úkor toho, aby opravili kultúrnu pamiatku. Je smutné, že pamiatky na Slovensku končia takto,“ povedal známy slovenský historik Jozef Lenhart.
Zdôrazňuje, že Bojnice chcú ťažiť z turistického ruchu, ale nevyužívajú obrovský potenciál mestských hradieb. "Bojnice sú jediným opevneným mestečkom v okolí. V Topoľčanoch tiež mali hradby, ale tie zbúrali, takže od Topoľčian hore až po Žilinu nemáme žiadne opevnenie. Aj keď bojnické opevnenie je historicky mladé, pretože vzniklo v polovici 17. storočia, nie je to dôvod na to, aby sa nezachovalo. Ešte za bývalého režimu časť múru opravili.
Hradby môže opravovať štyridsať robotníkov murárov bez problému desať rokov, sú tam pracovné príležitosti, ale nie, oni to nebudú robiť. Budú to búrať a z kameňov z opevnenia si potom stavať garáže," upozorňuje historik na smutnú slovenskú realitu. Dodáva, že kým v zahraničí by z takejto pamiatky spravili turisticky významnú destináciu, na Slovensku sa do rekonštrukcie nikto nehrnie a každý sa k pamiatke stavia ako k horúcemu zemiaku.