Tento scenár, ktorý je pre Levočanov napriek dočasnému zavretiu turistickej atrakcie ideálny. Podmienený je ale získaním peňazí z poľsko-slovenského projektu, do ktorého sa zapojilo. V rámci neho by malo dostať 70-tisíc eur a z nich chcú v spodnej časti veže vybudovať moderné vysunuté informačné pracovisko a miestnosť, v ktorej by sa predávali suveníry.
„V prípade úspešnosti tohto projektu by sa plánované práce realizovali práve v letnom období, čo by vežu neumožňovalo sprístupniť. Stalo by sa tak až v nasledujúcom kalendárnom roku,“ zdôrazňuje komunikačný manažér mesta Levoča Kamil Tomčofčík.
Levoča je magnetom pre turistov aj bez spomínanej veže. Domáci i zahraniční obdivovatelia histórie do nej každoročne smerujú, aby videli jej historické centrum s radnicou a najmä Baziliku sv. Jakuba s oltárom Majstra Pavla, Mariánsku horu a ďalšie zaujímavosti. Aj vlani ich prišlo do Levoče niekoľko tisíc. „Len v informačnej kancelárii sa zastavilo 20 183 ľudí, do Baziliky sv. Jakuba si kúpilo vstupenky 67 770 návštevníkov,“ prezradila Anna Lazorová z oddelenia cestovného ruchu a rozvoja mesta na Mestskom úrade v Levoči.
Veža, ktorá stojí pri bazilike, bola postavená na mieste pôvodnej v polovici 19. storočia a je v neogotickom slohu. Pôvodnú stavali v 14. storočí spoločne s chrámom, no bola v zlom technickom stave, preto ju bolo treba prestavať.
„V dávnejšej minulosti sa do veže dalo vojsť priamo z kostola, potom bol vchod zamurovaný, Dnes sa do nej vchádza z námestia. Veža, ale aj kostol sú majetkom mesta, správcom interiéru kostola je ale cirkev,“ vysvetľuje Tomčofčík. Dlhé roky nebola veža sprístupnená verejnosti, po prvý raz sa tak stalo až v lete 2016. „Predvlani, ale aj vlani bola otvorená naozaj len dočasne na niekoľko týždňov. Minulý rok len od 17. júla do začiatku septembra. Na rozdiel od iných pamiatok však desať hodín denne a až do 19. hodiny večer. Napriek relatívne krátkemu obdobiu ju za tieto dve sezóny navštívilo až 11-tisíc turistov,“ pokračuje zástupca mesta.
Obmedzený čas jej prevádzky súvisel s tým, že plášť kostola sa rekonštruoval a stále rekonštruuje a do veže sa dalo dostať len špeciálnym tunelom popod lešenie. Počet turistov by bol ešte väčší, keby vstupy neboli obmedzované z kapacitných dôvodov. „Z dôvodu komfortu, ale aj bezpečnosti, sa vstupy realizovali každých 45 minút a skupinu mohlo tvoriť maximálne dvadsať ľudí,“ pokračuje Tomčofčík. Lákadlom bola aj cena. Tá bola symbolická, dospelí platili dve eurá, ľudia nad 60 rokov a deti jedno euro a deti do šiestich rokov mali vstup zadarmo.
Veža je vysoká 70 a metrov a pri ceste na jej vrchol treba zdolať 216 schodov, čo nie je jednoduché. Odmena je však sladká. „Z jej vrchu je naozaj nádherný výhľad. Samotné mesto bolo postavené v nadmorskej výške 560 metrov. Keď k nim prirátame výšku veže, naskytne sa turistom pohľad nielen na celú Levoču a Mariánsku horu, ale aj na Slovenský raj a v prípade pekného počasia aj na Vysoké Tatry,“ uzavrel Tomčofčík.