Bjørnstjerne Bjørnson bol človek, ktorý sa nezaujímal len o literatúru, ale aj o politické dianie vo svete. Zapájal sa do boja za slobodu slova a vierovyznania, lepšie pracovné podmienky, za právo žien voliť, ale aj za rovnosť a práva národov, demokraciu a mier. Intenzívne sa venoval i Slovákom, ktorí čelili silnému politickému útlaku v Rakúsko-Uhorsku. O ich situácii publikoval množstvo článkov v periodikách viacerých krajín.
Pri príležitosti 100. výročia založenia prvej Československej republiky a zapojenia sa Bjørnsona do boja za práva Slovákov a iných malých národov odhalili v Košiciach pamätník, ktorý nám bude pripomínať význam tohto velikána pre Slovákov. Slávnostný akt sa udial v prítomnosti veľvyslankyne Nórskeho kráľovstva na Slovensku Inge Magistad, štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí Lukáša Parízka a ďalších.
„Je mi cťou, že môžeme odhaliť pamätník venovaný môjmu rodákovi a v neposlednom rade zapálenému bojovníkovi za ľudské práva. Bjørnson bol skutočným priateľom Slovákov počas ich boja proti útlaku a jeho podpora malých národov a demokratické myslenie sa stali zdrojom inšpirácie v procese národného obrodenia v Európe,“ povedala Magistad.
Pamätník má tvar otvorenej knihy s krídlami slobody. Sú na ňom uvedené známe citáty z Bjørnsonových kníh a článkov. Jeho autorom je sochár Miroslav Beličák, stál vyše 26-tisíc eur a financovalo ho Nórsko zo svojich fondov.
Vo videu hovorí viceprimátorka Košíc Renáta Lenártová a autor pamätníka Miroslav Beličák
Je to prvý pamätník venovaný tomuto významného človeku na Slovensku. Viceprimátorka Renáta Lenártová vysvetľuje, že Košice sú spájané s multinárodnosťou a multikultúrou, preto v ňom má svoje miesto aj pamätník obhajcu práv národov. Košičania mu našli priestor v Mestskom parku. Viceprimátorka vyjadrila presvedčenie, že meno Bjørnstjerne Bjørnson budú odteraz dobre poznať nielen košickí školáci a pamätník bude vhodným miestom na zamyslenie sa nad históriou nášho národa.
„Dnes vzdávame hold výnimočnému človeku, ktorý sa angažoval vo veciach verejných a jeho hlas bolo počuť v širšej Európe. Bol aktívny aj kritický člen mierového hnutia, politický mysliteľ, ktorý videl a vnímal dynamiku predvojnovej Európy. Vizionársky varoval, že sociálne neprijateľná politika Rakúsko-Uhorska môže viesť ku konfliktu a k nespokojnosti malých národov,“ podčiarkol Parízek.
V jednom z listov, ktorý Bjørnson napísal v roku 1907, stálo: „Môj boj za Slovákov ma stojí veľa času, ktorý obzvlášť potrebujem na literárnu tvorbu. Ale nesťažujem sa, pretože mi to prináša radosť. Nikdy v živote sa mi nedostalo toľko ďakovania, a to má tiež svoju hodnotu.“ Ako dramatik vytvoril množstvo hier a próz na historické motívy o živote nórskych sedliakov. Jeho prvý román Synnøve Solbakken bol určujúcim momentom v nórskej literatúre a znamenal začiatok jeho slávy. V roku 1903 dostal Nobelovu cenu za literatúru.
Osobnosť Bjørnsona si pripomenuli aj konferenciou v košickej Kunsthalle. Ako hlavný rečník vystúpil nórsky spisovateľ a Bjørnsonov životopisec Edvard Hoem, ktorý sa zapojil aj do panelovej diskusie o Bjornsonovej práci a odkaze. Súčasťou konferencie bola aj prezentácia pamätnej knihy o Bjørnsonovi.