Radiály z minulého storočia, ako napríklad tá Karloveská, sú minulosťou. Nová takmer štvorkilometrová električková trať má najväčšiemu slovenskému sídlisku priniesť okrem mobility aj čosi výnimočné. A práve o tom je dotazník. Obyvatelia totiž najlepšie vedia, čo im v Petržalke chýba, myslí si hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad. Jej ľudia sú v teréne od apríla minulého roka.
„Petržalčania už chápu, že električka bude. Otázkou zostáva, čo bude okolo,“ hovorí architektka. Každá zastávka podľa jej slov tvorí potenciál, miesto, kde budú firmy, obchody, námestia, atraktívne verejné priestory a samozrejme aj bývanie. V pláne je aj oživenie Chorvátskeho ramena a jeho sprietočnenie v blízkosti Námestia hraničiarov.
„Keď ľudia vystúpia z električky, musí tam niečo byť, niečo sa tam diať. Väčšina pozemkov patrí mestu, čo je veľkou výhodou. A našou predstavou je, že do Petržalky by sme mali vniesť formy zástavby a funkcií, ktoré ešte nemáme,“ dodáva Konrad.
Mesto krátkych vzdialeností
Dotazník má zistiť, či ľudia uprednostňujú funkciu bývania a oddychu, alebo by privítali, ak by sa z Petržalky stalo to, čomu urbanisti hovoria mesto krátkych vzdialeností. „To znamená, že všetko, čo potrebujete, máte na dosah. Blízko je bývanie, práca, úrady, služby,“ vysvetľuje Ingrid Konrad. Vzniknúť by tak mal plnohodnotný mestský útvar, ktorý by prilákal aj inštitúcie, ktoré sa doposiaľ koncentrovali na okrajoch sídliska, v blízkosti Panónskej a Dolnozemskej, ako napríklad daňový úrad.
O území sa intenzívne hovorí už od roku 2013, keď na jeho využitie vypísali urbanistickú štúdiu. Nasledovali rozhovory s odborníkmi, politikmi, aktivistami aj obyvateľmi. Dotazníkom sa celý proces blíži do finále. Dostupný bude od pondelka 12. februára online a sprístupnia ho počas jedného týždňa aj prostredníctvom tematickej prehliadky v priestoroch ARCHA na Uršulínskej ulici.
Začiatok druhej etapy nepoznáme
Primátor Ivo Nesrovnal označil druhú etapu električky do Petržalky za jednu zo svojich priorít. Hovoriť o dátumoch by však podľa jeho slov bolo nezodpovedné. Mnohé procesy nevie mesto ovplyvniť. Len riešenie námietok spôsobilo sklz rok a sedem mesiacov.
„Časový posun nastal aj pre chyby pôvodného projektu. Celú Petržalku pobúrila štvorprúdovka, ktorá mala trať lemovať. Protesty boli aj na strane Európskej komisie, pretože električka má byť náhradou automobilovej dopravy a nie jej doplnkom,“ povedal Nesrovnal. Projekt teda prepracovali a namiesto cesty bude okolo trate v zelenom koridore cyklotrasa. Táto zmena si vyžiadala opätovné posúdenie dôsledkov stavby na životné prostredie a teda aj odloženie jej začiatku. Pripomienky teraz magistrát plánuje zapracovať do projektu.
„Ten poputuje na kontrolu na ministerstvo dopravy, kde sa urobí štátna expertíza, ktorá je pri eurofondoch povinná. Paralelne pripravuje mesto žiadosť o územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Vyjadriť sa k tejto vec musí 48 orgánov,“ dodal primátor. Mesto plánuje paralelne vyhlásiť súťaž na zhotoviteľa a napokon požiadať o financovanie cez eurofondy, čo je podľa primátora skôr formálnou záležitosťou. „Urobené to musí byť do roku 2023,“ uzavrel Nesrovnal. Vtedy sa totiž skončí programové obdobie, z ktorého sa čerpajú na projekt európske peniaze.