V týchto dňoch štartuje už posledná, tretia fáza jeho rekonštrukcie, v rámci ktorej sa má obnoviť celkovo osem hradných objektov za odhadovanú sumu 14 miliónov eur.
Ako pripomenul Daniel Guspan, riaditeľ Kancelárie Národnej rady, ktorá má hradný areál v správe, obnova prebieha v súlade s uznesením vlády z roku 2008. „Cieľom je, aby Hrad slúžil všetkým obyvateľom Slovenska i Národnej rade, a aby sa tu vytvorila oáza pokoja a miesto, kam budú návštevníci radi chodiť,“ zdôraznil. Podľa neho má rekonštrukcia zabezpečiť riadny stav pamiatky, v súlade so zákonom o pamiatkovej starostlivosti. Po jej skončení má zároveň v týchto miestach fungovať komplexný estetický, kultúrny a voľnočasový priestor pre verejnosť.
Na rade sú Severné hradby
„Celý areál je rekonštruovaný do podoby, akú ukazujú posledné zachované dokumenty z barokového obdobia, ktoré bolo budované Máriou Teréziou,“ priblížila Marta Čulenová, riaditeľka odboru prevádzky a služieb Národnej rady.
Ťažiskovo sa v tretej etape obnovia najmä Severné hradby (na vizuáli označené ako stavba A), naposledy rekonštruované v 60. rokoch minulého storočia, s obstavaným priestorom asi 29-tisíc kubických metrov. Už roky chátrajú a v súčasnosti už značne zdevastované a s technológiami z čias hlbokého socializmu nezodpovedajú ani základným predpisom o bezpečnosti práce, ale ani právnym či hygienickým požiadavkám.
Po odchode stavebných strojov budú v Severných hradbách nové administratívne a reprezentačné priestory pre Kanceláriu NR SR a tiež parlamentná knižnica. Na svoje si však príde aj verejnosť, keďže Slovenské národné múzeum sa tam napríklad chystá robiť príležitostné výstavy. Pribudne i objekt rýchleho občerstvenia či verejné WC.
Onedlho vyhlásia verejnú súťaž na dodávateľa stavebných prác
Pod hradbami sa obnoví priľahlá plocha Severnej terasy (stavba C) a „nový kabát“ dostane aj na ne nadväzujúca budova na Mikulášskej bráne (stavba D), posledný raz opravovaná v 80. rokoch.
Rekonštrukcia sa však dotkne aj uzavretej Žigmundovej brány (stavba E), ktorá sa po jej skončení sprístupní verejnosti, a tiež Spodnej východnej terasy, ktorá je k bráne priľahlá (stavba I). Na hrade sa tým rozšíri doterajšia voľnočasová a oddychová zóna.
Takisto sa vynoví na stranu Dunaja orientované Leopoldovo nádvorie (stavba J), na ktorom sa v budúcnosti plánujú spoločenské podujatia, a bastión Leopoldovej brány (stavba B), kde sa bude prezentovať Veľkomoravský val.
Novú fasádu, teda rovnaký svetlý náter, aký má momentálne hlavný hradný palác, dostane pri rekonštrukcii budova s funkčnými priestormi pre poslancov (stavba X) na Západnej terase. Guspan uviedol, že v najbližších dňoch vyhlásia verejnú súťaž na dodávateľa stavebných prác. „Na záver viackolového verejného obstarávania pridáme aj elektronickú aukciu, ktorá vygeneruje najlepšiu cenu na trhu,“ doplnil. Podľa Guspana by víťaz tendra mohol byť známy do štyroch až šiestich mesiacov.
Následná obnova, ktorá zahŕňa opravy nosných konštrukcií, obnovu historických murív, všetky ďalšie búracie, rekonštrukčné, reštauračné aj interiérové práce, pripojenie nových inžinierskych sietí a pod., by mala trvať dva roky.
Dve fázy rekonštrukcie
Hradný areál dosiaľ prešiel dvoma fázami rekonštrukcie. Prvá bola v období 2008 až 2011, išlo najmä o opravu samotného paláca. Druhá sa začala v roku 2013, týkala sa okolitých vonkajších plôch a ešte stále trvá, v roku 2016 sa v jej rámci dobudovala veľkokapacitná podzemná parkovacia garáž, baroková záhrada a časť zimnej jazdiarne. Po skončení druhej fázy obnovy bol už Bratislavský hrad miestom dvanástich oficiálnych podujatí európskeho až svetového významu. Uskutočnil sa tu mimoriadny summit Európskej únie, summit predsedov národných parlamentov EÚ. Konalo sa tu aj 45 ďalších akcií, z ktorých do štátnej pokladnice pritieklo takmer 203-tisíc eur. Za parkovanie v novej garáži sa zinkasovalo 102-tisíc eur.Predchádzajúce dve etapy rekonštrukcie realizoval Váhostav, získal za to okolo 100 miliónov eur. Tentoraz sa zatiaľ jeho predstavitelia nevyjadrujú, či mienia v tendri o Hrad zabojovať znova. „Spoločnosť Váhostav pravidelne sleduje ponuky vo verejnom obstarávaní. Každú si najprv interne vyhodnotí a následne sa rozhodne, či sa so svojou ponukou do danej súťaže zapojí, alebo nie,“ reagoval na otázku Pravdy hovorca spoločnosti Tomáš Halán.
K vývoju okolo obnovy Hradu majú výhrady niektorí odborníci. Najmä v čase, keď sa hĺbili jamy na podzemné parkovanie, upozorňovali, že výstavbe garáží museli ustúpiť aj unikátne archeologické nálezy. Výskum pod Severnou terasou sa podľa nich robil pod veľkým časovým tlakom. Dôvod videli v snahe štátnych orgánov za každú cenu stihnúť úpravu areálu do roku 2016, aby sa v ňom mohli usporadúvať medzinárodné reprezentačné podujatia, keď Slovensko predsedalo EÚ.
„Pri takej rozsiahlej rekonštrukcii bolo nutné vopred si položiť otázku, či Hrad treba naozaj dávať do niektorej konkrétnej etapy vývoja, čiže v danom prípade do tereziánskej podoby – alebo či by skôr nebolo vhodnejšie vyzdvihnúť historické hodnoty všetkých vývojových etáp a obnoviť ho s týmto zreteľom, ako by som to odporučila ja,“ nie je so zvoleným prístupom spokojná Tatiana Štefanovičová, významná slovenská archeologička, ktorá podstatnú časť svojho života strávila výskumom lokality Bratislavského hradu.