„Chcela by som osloviť aj základné školy a domov dôchodcov v Hornej Marikovej, nech sem od jari do jesene ľudí zoberú a nech si prídu pospomínať na staré časy, aby slúžila všetkým,“ hovorí majiteľka Jenčíková. Podľa nej chalúpku postavili pred 136 rokmi a má pozoruhodnú históriu. Pôvodne však stála na inom mieste. „Bolo to pri rieke, vytápalo ju, tak ju v tridsiatych rokoch minulého storočia presťahovali. Základ je kamenný, ale celú drevenú časť rozobrali, očíslovali a potom presunuli. Škáry vyblatovali ílovitým bahnom a machom,“ hovorí.
Pôvodný majiteľ Štefan mal mladučkú ženu Máriu. „Mala len 16 rokov a možno sa nepresťahovali iba preto, že ich vytápalo, ale aj preto, že naproti nim bola krčma, kde sa každú sobotu tancovalo. Žena bola mladá, muž oveľa starší a na robotách. Keď aj bol doma, povedala – vždy som mu uliala silného vína a keď zaspal, ubzikla som na zábavu,“ smeje sa Jenčíková.
„Mária nemala ešte ani 50 rokov, keď ovdovela, bola bezdetná a medzi nami boli rodinné putá, tak sa jej ujala moja mamina. Odvtedy sme ju 36 rokov opatrovali. Ona bola veľmi krehulinká, nikdy nepracovala, najprv si ju opatrovali rodičia, potom manžel a potom my, ale bola ohromne dobrá. Ľudia sa u nej vždy zastavovali, keď si chceli oddýchnuť,“ spomína Jenčíková.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Máriu brala ako babičku, keďže ani jednu vlastnú nepoznala. A tak sa stalo, že sa o ňu starala do konca jej života. Keď odišla, v rodine sa rozhodli, že chalúpku nepredajú, ale ani nezbúrajú. „Ešte viac bolo ľudí, ktorí nás doslova šikanovali a vraveli, že je to stará rároha, prečo ju nezbúrame. My sme sa však rozhodli, že domček necháme presne tak, ako bol., Ošetríme ho, obnovíme a bude slúžiť nielen pre moje vnúčatá, ale aj pre verejnosť. Prísť pozrieť sa tak môžu všetci ľudia, ktorí majú k takýmto chalúpkam vzťah. Vnútri je všetko pôvodné a väčšina z toho sú veci, čo som nevyhodila, skryla, celú garáž sme mali tými starými vecami zapratanú, ale teraz som rada, že sa zachovali,“ hovorí Jenčíková.
Po odchode do dôchodku sa mohla domčeku viac venovať a postupne ho s láskou dávala vlastnými rukami dohromady. Zapojili sa tiež susedia a s rekonštrukciou pomohol aj starosta obce Dolná Mariková. „Bez neho by som to nezvládla,“ dodáva Ľuba Benčíková a zdôrazňuje, že nechce, aby bola chalúpka klasickým múzeom. "Múzeum je miesto, kde sú zložené veci, ale je to také studené, neosobné. Ja som tomu chcela vždy zachovať charakteristiku toho, že je to obývané.
Keď bola sezóna zberu úrody, dala som do domčeka úrodu, aby sa zdalo, že sa práve prišlo zo zberačky. Keď dopredu viem, že niekto príde, snažím sa pripraviť aspoň voňavý čaj, aby vyžarovalo z domčeka teplo domova," usmieva sa Jenčíková. Má aj ďalšie plány. Chce, aby chalúpka naďalej žila, a mieni v nej zorganizovať zdobenie kraslíc, driapanie peria alebo skladanie krojov.