Tam nielen redigoval robotnícku tlač, ale podľa historika Vladimíra Sklenku v dnešnej mestskej časti Sásová, ktorá bola v tom čase samostatnou obcou, budoval letné cvičisko a mal tam aj „svoj“ kameň, do ktorého vyryl vlastné iniciály. Ten neskôr skončil v základoch kravína.
Gottwald prišiel do Banskej Bystrice v roku 1921, kde sa stal redaktorom komunistického časopisu Hlas ľudu a v okrese zároveň zakladal telovýchovné jednoty. Ako uviedol Sklenka, Dokumentačné centrum Sásová dokázalo sústrediť cenné archívne materiály, ktoré osobu Gottwalda ukazujú aj z tej menej známej strany.
„Od roku 1921 začali vznikať Federácie robotníckych telovýchovných jednôt, ktoré boli založené na revolučnej komunistickej ideológii. Jednou z najaktívnejších bola práve sásovská, ktorú založili v roku 1922. Mala takmer sto členov. Záujem o cvičenie rástol, a tak sa začalo s budovaním letného cvičiska v časti Vrbiny,“ priblížil správca centra Ján Kollár. Do úprav terénu sa vtedy aktívne zapájal aj budúci „robotnícky“ prezident.
„Počas týchto prác si na jednom z kameňov vysekal skratku telovýchovnej jednoty a iniciály svojho mena. Kameň tak dostal pomenovanie Gottwaldov kameň,“ konštatoval Kollár.
Podľa neho Gottwald chodil do Sásovej rád, jednak tam bola silná organizácia Komunistickej strany a videl tam tiež možnosť formovať mládež či už prostredníctvom besied, alebo novín, ktoré im prinášal.
Ako doplnil Sklenka, „slávny“ kameň mal svoje miesto v obci ešte aj v roku 1948, no po smrti Gottwalda skončil v základoch nového Jednotného roľníckeho družstva.