PREZIDENTSKÉ
Ako to už býva, na začiatku bola snaha skupiny odborníkov a nadšencov prispieť k zlepšeniu života vo vlastnom meste. Tak vznikol projekt Pocitové mapy. Ľudia z ateliéru AtriumArchiekti v spolupráci s OZ UzemnePlany.sk a českým partnerom priložili ruku k dielu a rozhodli sa vytvoriť podporný projekt pre Manuál tvorby verejného priestoru Prešova.
„Snahou bolo zapojiť do prípravy tohto, na slovenské pomery jedinečného materiálu, čo najširšiu verejnosť a získať spätnú väzbu. Ľudia najlepšie vedia, kde v meste vnímajú problémy a ako by ich chceli riešiť. Subjektívne, aj z iných územnoplánovacích podkladov, sme sami cítili, na ktoré miesto je potrebné sa zamerať. Tým, že sme sa otvorili verejnosti, sme však získali úplne iný pohľad a neuveriteľne cennú databázu informácií,“ opisuje za tím začiatky projektu Pocitové mapy architekt Michal Burák.
Ako to funguje?
Do mapy vášho mesta postupne označíte lokality, ktoré spadajú do jednej zo štyroch kategórií: atraktívnosť priestorov, doprava, zeleň a bezpečnosť. Každá kategória obsahuje dve otázky. Ku každej môžete označiť viacero miest a pridať aj stručný opis, prečo sa vám páči alebo nepáči.
Podpora samosprávy
Klasický dotazníkový prieskum je neefektívny, drahý a aj nezaujímavý. Preto hľadali riešenia za hranicami. Tých bolo niekoľko, no každé malo isté obmedzenia. Napokon v spolupráci s českým partnerom pocitovemapy.cz vytvorili vlastné. Pocitové mapy pre Prešov fungujú od začiatku marca.
Vo vedení mesta sa stretli s jednoznačnou podporou. „Spusteniu online verzie predchádzalo tzv. offline mapovanie na diskusnom stretnutí, ktoré sme zorganizovali. Na tomto participatívnom workshope sme s občanmi viedli veľmi plodnú debatu, ktorá vyústila do práce nad fyzickou mapou mesta a účastníci v nej priraďovali jednotlivým miestam charakter a komentáre, čím vznikla zaujímavá interakcia. Večer sme mapu spustili aj online a už na druhý deň ráno sme mali k dispozícii také množstvo „pocitov“ vyznačených v mape, ktoré nás presvedčilo, že táto forma práce s verejnosťou má potenciál, aby sme ju postupne rozšírili aj do ďalších miest,“ opisuje štart projektu Michal Burák.
Do týždňa spustili mapu pre všetky krajské a pár okresných miest, spolu 19 samospráv. „Odvtedy nestíhame reagovať na dopyt,“ dodáva odhodlane Burák. Záujem o spoluprácu majú samosprávy a najmä ľudia, ktorým ich mesto nie je ľahostajné a chcú, aby bolo súčasťou projektu.
Pocitové mapy nemajú určený deadline. Pri zbere „pocitov“ je totiž dôležité pokryť všetky ročné obdobia. Iné pocity na tom istom mieste môže vyvolať zima, iné leto.
V Prešove majú k dispozícii aj prvé výstupy. Tie jasne ukázali miesta, ktoré medzi obyvateľmi najviac rezonujú. Práve na tie sa chcú odborníci zamerať. „Priebežné vyhodnocovanie máme k dispozícii online. Na záver poskytneme samosprávam digitálne výstupy s analýzami a odporúčaniami,“ dodáva Burák.
Všetci spolu za verejný priestor
Architekt upozorňuje aj na ďalší zaujímavý aspekt, ktorý si uvedomili od spustenia máp. „Tento nastroj nie je o hejtovaní, ale o konštruktívnom dialógu medzi verejnosťou a samosprávou, čo nám v mailoch takto interpretujú samotní občania. Vznikajú tak interakcie, ktoré posúvajú mestá ďalej,“ hovorí Michal Burák.
Verejný priestor na Slovensku je podľa jeho slov pole neorané a aj preto si zaslúži pozornosť. „Jeho kvalita často nedosahuje parametre európskeho štandardu, pritom práve verejný priestor formuje mesto a pocit z neho. Ak je jeho kvalita na poslednom mieste v rebríčku hodnôt tých, ktorí o ňom rozhodujú, potom vyzerá tak, ako vyzerá. A je to veľká škoda,“ dodáva za tím Pocitových máp Burák a verí, že sa im podarilo naštartovať niečo výnimočné – záujem.
V budúcnosti Pocitové mapy ešte viac sprístupní mobilná aplikácia. „Veríme, že téma dizajn manuálov verejných priestorov začne byť po Prešove horúcou na celom Slovensku,“ uzatvára architekt.
