Ako to už býva, na začiatku bola snaha skupiny odborníkov a nadšencov prispieť k zlepšeniu života vo vlastnom meste. Tak vznikol projekt Pocitové mapy. Ľudia z ateliéru AtriumArchiekti v spolupráci s OZ UzemnePlany.sk a českým partnerom priložili ruku k dielu a rozhodli sa vytvoriť podporný projekt pre Manuál tvorby verejného priestoru Prešova.
„Snahou bolo zapojiť do prípravy tohto, na slovenské pomery jedinečného materiálu, čo najširšiu verejnosť a získať spätnú väzbu. Ľudia najlepšie vedia, kde v meste vnímajú problémy a ako by ich chceli riešiť. Subjektívne, aj z iných územnoplánovacích podkladov, sme sami cítili, na ktoré miesto je potrebné sa zamerať. Tým, že sme sa otvorili verejnosti, sme však získali úplne iný pohľad a neuveriteľne cennú databázu informácií,“ opisuje za tím začiatky projektu Pocitové mapy architekt Michal Burák.
Podpora samosprávy
Klasický dotazníkový prieskum je neefektívny, drahý a aj nezaujímavý. Preto hľadali riešenia za hranicami. Tých bolo niekoľko, no každé malo isté obmedzenia. Napokon v spolupráci s českým partnerom pocitovemapy.cz vytvorili vlastné. Pocitové mapy pre Prešov fungujú od začiatku marca.
Vo vedení mesta sa stretli s jednoznačnou podporou. „Spusteniu online verzie predchádzalo tzv. offline mapovanie na diskusnom stretnutí, ktoré sme zorganizovali. Na tomto participatívnom workshope sme s občanmi viedli veľmi plodnú debatu, ktorá vyústila do práce nad fyzickou mapou mesta a účastníci v nej priraďovali jednotlivým miestam charakter a komentáre, čím vznikla zaujímavá interakcia. Večer sme mapu spustili aj online a už na druhý deň ráno sme mali k dispozícii také množstvo „pocitov“ vyznačených v mape, ktoré nás presvedčilo, že táto forma práce s verejnosťou má potenciál, aby sme ju postupne rozšírili aj do ďalších miest,“ opisuje štart projektu Michal Burák.
Do týždňa spustili mapu pre všetky krajské a pár okresných miest, spolu 19 samospráv. „Odvtedy nestíhame reagovať na dopyt,“ dodáva odhodlane Burák. Záujem o spoluprácu majú samosprávy a najmä ľudia, ktorým ich mesto nie je ľahostajné a chcú, aby bolo súčasťou projektu.
Pocitové mapy nemajú určený deadline. Pri zbere „pocitov“ je totiž dôležité pokryť všetky ročné obdobia. Iné pocity na tom istom mieste môže vyvolať zima, iné leto.
V Prešove majú k dispozícii aj prvé výstupy. Tie jasne ukázali miesta, ktoré medzi obyvateľmi najviac rezonujú. Práve na tie sa chcú odborníci zamerať. „Priebežné vyhodnocovanie máme k dispozícii online. Na záver poskytneme samosprávam digitálne výstupy s analýzami a odporúčaniami,“ dodáva Burák.
Všetci spolu za verejný priestor
Architekt upozorňuje aj na ďalší zaujímavý aspekt, ktorý si uvedomili od spustenia máp. „Tento nastroj nie je o hejtovaní, ale o konštruktívnom dialógu medzi verejnosťou a samosprávou, čo nám v mailoch takto interpretujú samotní občania. Vznikajú tak interakcie, ktoré posúvajú mestá ďalej,“ hovorí Michal Burák.
Verejný priestor na Slovensku je podľa jeho slov pole neorané a aj preto si zaslúži pozornosť. „Jeho kvalita často nedosahuje parametre európskeho štandardu, pritom práve verejný priestor formuje mesto a pocit z neho. Ak je jeho kvalita na poslednom mieste v rebríčku hodnôt tých, ktorí o ňom rozhodujú, potom vyzerá tak, ako vyzerá. A je to veľká škoda,“ dodáva za tím Pocitových máp Burák a verí, že sa im podarilo naštartovať niečo výnimočné – záujem.
V budúcnosti Pocitové mapy ešte viac sprístupní mobilná aplikácia. „Veríme, že téma dizajn manuálov verejných priestorov začne byť po Prešove horúcou na celom Slovensku,“ uzatvára architekt.