„Je to najstaršia originálna grécka umelecká pamiatka na území Slovenska,“ povedal zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta.
Reliéf bol vyrobený v gréckej kolónii Taranto v južnom Taliansku v polovici štvrtého storočia pred Kristom, k nám sa dostal koncom tretieho storočia, čiže o viac ako sto rokov neskôr. „Existuje oprávnená hypotéza, že tieto bronzové plastiky vysokej umeleckej kvality si sem priniesli keltskí bojovníci, ktorí sa v tomto období presúvali do oblasti stredného Podunajska. Teoreticky bol tento nález možno odcudzený vo veštiarni v Delfách, ktorú vyplienili Kelti v prvej polovici tretieho storočia,“ povedal Pieta.
Foto: Karol Pieta/Archeologický ústav SAV
Žiarové obetisko, ktoré sa nachádza zhruba 1,5 kilometra od významného keltského hradiska na vrchu Udrina, sa podarilo objaviť náhodne v roku 2016 vďaka pozornosti miestnych obyvateľov. Toto miesto bolo v minulosti svedkom krvavých rituálov. Kelti prinášali svojim bohom nielen materiálne a zvieracie, ale aj ľudské obete, ktoré rituálne spaľovali. Väčšina nálezov je preto zhorená. Výskum tu robili archeológovia v rokoch 2016 a 2017, potom nasledovali analýzy nálezov. Nájdené časti panciera analyzovala profesorka Regine Thomasová z Univerzity v Kolíne nad Rýnom v Nemecku. Vypracovala špeciálnu analýzu digitalizovaním malých úlomkov náplecníkov, vďaka ktorej dokázala zrekonštruovať helenistický výjav, ktorý ich pravdepodobne zdobil. „Išlo o tzv. amazonomachiu, čiže mýtický príbeh o boji starých Grékov s Amazonkami,“ spresnil Pieta.
Foto: Karol Pieta/Archeologický ústav SAV
Keltské svätyne a obetiská sú jednou zo zvláštností keltskej civilizácie na Slovensku, ktorá nemá obdobu v okolitých krajinách. Nálezisko pri obci Slatina nad Bebravou z konca tretieho storočia pred Kristom je v poradí štvrtým nájdeným rituálnym miestnom Keltov na Slovensku.
Archeológovia tu našli obetnú jamu aj miesto, kde stál obetný stĺp. Objavili aj spálené ľudské a zvieracie kosti, náramky z modrého skla, ostrohu či zvyšky kovových ozdôb odevu. Veľké množstvo nájdenej keramiky je pozostatkom obetnej hostiny, ktorá sa tu odohrávala pri obetných rituáloch. Kelti na nej vypili nápoj, a nádobu, z ktorej pili, hodili do vatry. Na hranici spaľovali rôzne predmety, ktoré najprv rozbíjali a lámali, aby sa uvoľnil duch predmetu. „Do obetnej jamy stekala krv obetí – zvierat alebo ľudí,“ doplnil Pieta.