Kláštor v Gombaseku vydal stredoveký kódex

, 09.05.2018 14:00
gombasek, kláštor
Torzo kláštorného kostola doslova vyrastá zo zeme. Autor: ,

Kláštorný areál pavlínov v Gombaseku-Slavci v okrese Rožňava sa po rokoch otvára svetu. Okrem svojskej atmosféry skrýva aj niekoľko tajomstiev. K najcennejším patrí časť stredovekého kódexu.

Kláštor zo stredoveku, ktorého súčasťou bol aj kostol, patril k zabudnutým a zanedbaným pamiatkam Slovenska. Práve také vyhľadávajú a snažia sa zachraňovať aktivisti od Komárna, ktorí organizujú aj Gombasecký letný tábor. „Areál bol veľmi schátraný, preto sme hľadali spôsob, ako ho v rámci možností zachrániť a prezentovať v budúcnosti turistom. Podarilo sa nám ho odkúpiť a vyčistiť, aby sa mohol realizovať archeologický výskum. Naším zámerom je urobiť z neho vyhľadávanú turistickú destináciu,“ prezradil Örs Orosz z občianskeho združenia Sine Metu.

Tri týždne sa bývalý areál stredovekého kláštora hemžil archeológmi. „Archeologický výskum zaniknutého kláštora pavlínov robíme v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti,“ konštatoval archeológ z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš. Podľa neho prvý výskum v tejto lokalite sa robil v roku 2011, bol však len tzv. zisťovací a v rámci neho sa urobili sondy na vytypovaných miestach. „Tentoraz vykonávame komplexný archeologický výskum, počas neho sa nám podarilo odkryť pôdorys lode a svätyne františkánskeho kostola. Doteraz bola zachovaná len južná časť obvodového múru lode kostola. Ten bol dlhý asi pätnásť metrov a bol súčasťou areálu kláštora,“ vysvetlil Botoš.

Archeológovia našli aj viacero cenných artefaktov. Patria k nim časti stredovekého kódexu, ktoré sa zachovali aj s drevenými doskami a koženým obalom, na ktorom je bronzové kovanie. „Ďalej gotický svorník s freskou v podobe žehnajúcej ruky, ktorá pravdepodobne patrí Kristovi. Našli sme aj stredoveké a včasnonovoveké mince z 15. a 16. storočia. Všetky nálezy budú konzervované a v budúcnosti sa stanú súčasťou zbierok Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote,“ zdôraznil archeológ.

Kostol bol len časťou zaniknutého kláštora pavlínov, samotný kláštor a prípadne ďalšie budovy by mali byť predmetom ďalšieho výskumu archeológov. V tom končiacom Botošovi pomáhali najmä dobrovoľníci a študenti archeológie z Budapešti. Archeológ z budapeštianskej Univerzity Loránda Eötvösa Maxim Mordovin uviedol, že z veľkej časti ide o študentov zo Slovenska, ktorí v Maďarsku študujú archeológiu.

V rámci záchranárskych prác pri odkrývaní histórie sa k torzu kostola podarilo priniesť aj kamene z bývalej budovy gemerského hámra, ktorá bola vlani zbúraná a v minulosti bola na zozname národných kultúrnych pamiatok. Orosz zo združenia Sine Metu hovorí, že na stavbu hámra boli použité kamene z rozobratého kostola, ktorý sa teraz ukazuje svetu. Na niektorých sa dokonca zachovali aj fragmenty fresiek.

Prvá písomná zmienka o kláštore pavlínov v Gombaseku-Slavci pochádza podľa Botoša z roku 1371. Prosperujúci a na vybavenie bohatý kláštor bol funkčný do roku 1566, keď z neho vyhnali mníchov Bebekovci a prestavali ho na pevnosť. Neskôr ho obsadila cisárska armáda a pavlíni dostali prísľub, že sa doň môžu vrátiť. Nikdy sa tak nestalo. Netrvalo dlho a kláštor začal chátrať, až napokon upadol do zabudnutia. Mníšsky rád pavlínov bol jediný uhorského pôvodu. Mordovin hovorí, že tento rád vznikol v druhej polovici 13. storočia a bol veľmi populárny nielen v Uhorsku, ale aj v stredovekom Poľsku.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#stredoveký kláštor #Rožňava #gombasek
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk