V neďalekom Šamoríne neprijímajú deti z okolia a úrady ich odporúčajú prihlásiť do školy v Gabčíkove, vzdialenom asi 45 minút. Rodičia z Rohoviec, Trnávky, Báču, Blatnej na Ostrove, Kyselice, Macova a Horného Baru vidia riešenie v otvorení slovenských tried v priestoroch školy s vyučovacím jazykom maďarským v Rohovciach.
Napriek dlhoročným plánom slovenská škola v Rohovciach nebude, rodičia sa to dozvedeli vo februári. „Poslanci, ale aj riaditeľka školy hovoria, že nemajú priestor, nie sú slovenské deti a nie sú financie,“ povedala Lenka Žárová, zástupkyňa rodičov, ktorí hľadajú slovenskú školu. Prieskum rodičov však ukázal, že o slovenskú školu v Rohovciach by malo záujem 12 budúcoročných prvákov. Samotná škola má v súčasnosti 89 žiakov, ale kapacita je takmer trojnásobná. A obec prispieva na jej chod.
Škola v Gabčíkove nie je riešenie. „Deti by museli cestovať autobusom trištvrte hodinu tam, trištvrte naspäť,“ podotkla Žárová. Navyše, Gabčíkovo je opačným smerom ako Bratislava, v ktorej časť z nich pracuje. „Starousadlíci sa boja, že ak sa otvorí slovenská škola, maďarskú zatvoria,“ myslí si Žárová. To však rodičia nechcú, považujú za výhodu, keď deti vyrastajú v zmiešanom slovensko-maďarskom prostredí.
Rodičia sa snažili komunikovať s vedením Rohoviec. Spísali petíciu, ktorou sa má obecné zastupiteľstvo zaoberať 29. mája. Ak neuspejú, chcú podať podnet na Krajský školský úrad v Trnave.
Podľa ministerky školstva Martiny Lubyovej (nom. SNS) je problém vzdelávania detí v materinskom a štátnom jazyku vypuklejší. „Tieto práva v praxi zabezpečujú zriaďovateľa škôl, teda mestá a obce,“ vysvetlila Lubyová. A konkrétne starostovia a primátori sú zodpovední za uspokojenie všetkých nárokov detí a rodičov.
Ministerka pripomenula, že v tejto súvislosti nemá rezort školstva priamu kompetenciu konať. „Pracujeme na takej forme legislatívy, aby bola povinnosť otvoriť takúto triedu v prípade, že v danej obci o to požiada minimálne desať zákonných zástupcov alebo rodičov detí,“ dodala.