Hra o kreslo primátora Bratislavy má otvorený koniec

O necelé štyri mesiace bude Slovensko rozhodovať o novej mape komunálnej politiky. Oficiálna predvolebná kampaň na nových primátorov, starostov a poslancov beží od uplynulého týždňa. Voľby sa uskutočnia v sobotu 10. novembra a budú jednokolové.

16.07.2018 12:00
bratislava, mesto, Foto: ,
Opäť sa rozbieha aj súboj o najprestížnejšiu funkciu, ktorú v týchto voľbách možno získať - kreslo primátora hlavného mesta.
debata (9)

Kandidatúru postupne ohlasujú ďalší a ďalší adepti na primátorské či starostovské stoličky, formujú sa kandidátky s budúcimi členmi mestských a obecných zastupiteľstiev. Nové mená môžu pribúdať až do 11. septembra, keď je uzávierka pre podanie kandidačných listín.

Opäť sa rozbieha aj súboj o najprestížnejšiu funkciu, ktorú v týchto voľbách možno získať – kreslo primátora hlavného mesta. Popri Ivovi Nesrovnalovi, ktorý v ňom sedí ostatné štyri roky, oň zatiaľ prejavili záujem piati iní uchádzači. Či však budúci bratislavský prvý muž – alebo žena – vzíde práve z nich, to je ešte predčasná otázka.

„Voľby sú stále pomerne ďaleko. A výber bratislavského primátora môže ovplyvniť ešte viac faktorov. Pribudnú nové mená, svoje karty napríklad stále neodkryli strany parlamentnej koalície. Veľa napovie aj priebeh kampane, kandidáti predstavia svoje zámery, na povrch vyjdú rôzne kauzy a kauzičky. Ani Nesrovnal pred minulými voľbami spočiatku nebol favoritom,“ hovorí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.

Kým parlamentná pravicová opozícia už svojho kandidáta má, strany vládnej koalície sa zatiaľ jasne nevyjadrili, či pôjdu so svojím vlastným kandidátom, alebo podporia niektorého z už kandidujúcich politikov. Predseda SNS Andrej Danko, ako povedal Pravde, sa do komunálnych volieb „vôbec nechce starať“. „Návrhy našich kandidátov vrátane osoby na post primátora Bratislavy neriešim. Plne to ponechávam na okresné a krajské štruktúry strany, nech ukážu svoje schopnosti,“ zdôraznil Danko.

„Rokujeme o kandidátovi, je ešte pre nás skoro predstaviť ho, viac sa k tomu momentálne nebudeme vyjadrovať,“ uviedla hovorkyňa Mostu-Híd Klára Debnár. Z kuloárov akurát preniklo, že o podporu Mostu-Híd sa už uchádzala súčasná viceprimátorka hlavného mesta Iveta Plšeková, niekdajšia jej členka, ktorá však v marci zo strany vystúpila. Boli tu vraj tiež úvahy, že by Most-Híd podporil kandidátku KDH, no aj z toho napokon zišlo.

„Obe menšie vládne strany sú si zrejme vedomé toho, že v Bratislave nemajú najsilnejšie voličské zázemie. Preto vyčkávajú, presúvajú rozhodnutia na nižšie orgány, nemajú chuť stavať len tak niekoho do počtu,“ hodnotí Slosiarik.

Utajená zostáva aj volebná stratégia najsilnejšieho vládneho Smeru. Objavili sa síce informácie, že by mohol podporiť aktuálneho primátora, čo však ani strana, ani Nesrovnal, nepotvrdili.

„Smer môže postaviť vlastného kandidáta alebo niektorého podporiť. Do úvahy však prichádza skôr tichá podpora, s priamou by asi nikto do volieb nešiel,“ komentuje Slosiarik. Analytik pripomína, že Bratislava je dlhodobo baštou pravice. Výnimkou bol zatiaľ jediný porevolučný ľavicový primátor v rokoch 2010 – 2014 Milan Ftáčnik.

Práve Slosiarikov Focus zatiaľ urobil jediný predvolebný prieskum, ktorý naznačil šance už prihlásených kandidátov. Vyplynulo z neho, že ak by sa voľby konali na prelome júna a júla, zvíťazil by v nich terajší primátor Nesrovnal, ktorý získal 30,9 percenta hlasov. Druhý skončil exriaditeľ RTVS, nezávislý Václav Mika s 23,6 percentami. A tretí bol takisto nezávislý kandidát s podporou opozičných strán OĽaNO, SaS a Sme rodina, starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva so ziskom 23,5 percenta. Na štvrtej priečke sa so 17,2 percentami umiestnil ďalší kandidát a objednávateľ prieskumu, hudobník, architekt a aktivista Matúš Vallo, ktorého podporujú neparlamentné strany Spolu – občianska demokracia a Progresívne Slovensko, a najnovšie aj občianska iniciatíva Za slušné Slovensko.

„S ohľadom na fakt, že kampaň ešte môže mnohé zmeniť, a takisto je tu možnosť štatistickej chyby, dajú sa dnes konštatovať relatívne vyrovnané šance pánov z tejto štvorice,“ hodnotí Slosiarik. Podľa neho má mierne výhodnejšiu pozíciu Nesrovnal, ktorý môže pri obhajobe funkcie prezentovať dosiahnuté výsledky – čo mu však u niektorých nespokojných voličov môže, naopak, aj uškodiť. Pozitívny pocit schopného manažéra však podľa neho vo verejnosti zanechal aj Mika. A Mrva, hoci kandiduje ako nezávislý, má zase silnú podporu pravicových strán, ktoré majú v Bratislave dobrú voličskú základňu.

Práve s Mrvovým menom sa už viaže prvá z očakávaných predvolebných „káuz a kauzičiek“ – v piatok, deň pred konaním Dúhového pochodu sa v Bratislave objavil veľkoplošný transpatent s textom hanobiacim homosexuálov a podpísaným týmto kandidátom, Mrva sa však od autorstva dištancoval.

Už s veľkým odstupom, len so 4,8 percenta, skončila v prieskume Caroline Líšková, kandidátka mimoparlamentného KDH. Výsledok posledného z kandidujúcich, predsedu mimoparlamentnej strany NAJ Viktora Béreša, prieskum ani neuviedol.

Kandidatúru pôvodne zvažoval aj exprimátor Ftáčnik, no napokon sa rozhodol netrieštiť hlasy a prispieť k tomu, aby najlepší z protikandidátov Nesrovnala porazil. Kandidovať sa chystal aj starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa, rokoval o tom so stranami OĽaNO, SaS a Sme rodina, no tie sa postavili za Mrvu. Podobne sa napokon rozhodla nekandidovať starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová, ktorá pôvodne tento krok zvažovala.

Stať sa primátorom Bratislavy je prestížna záležitosť, tento post je atraktívny z medzinárodného hľadiska, ponúka príležitosť byť bližšie k čelným predstaviteľom štátu či naštartovať ďalšiu politickú kariéru. Tradične tiež bude chcieť pravica zvolením „svojho“ primátora potvrdiť svoju dominanciu v metropole aj v Bratislavskom kraji – a ľavica po štyroch rokoch, keď z postu odišiel Ftáčnik, stratené pozície znovu získať.

Voľby do orgánov samospráv miest a obcí

Kampaň a financie

  • oficiálna kampaň pred voľbami sa začala 10. júla a skončí sa 48 hodín pred volebným dňom, ktorým je 10. november 2018
  • nezávislí kandidáti, ale aj politické strany alebo koalície musia dodať vyplnené kandidačné listiny najneskôr 60 dní pred dňom konania volieb (čiže najneskôr 11. septembra 2018) zapisovateľovi príslušnej volebnej komisie, na straníckych kandidátkach možno uviesť najviac toľko kandidátov, koľko má byť v príslušnom volebnom obvode zvolených poslancov
  • politická strana môže v kampani minúť najviac 500-tisíc eur, kandidáti na primátora Bratislavy a Košíc maximálne 250-tisíc eur, uchádzači o posty primátorov a starostov majú limity podľa počtu obyvateľov (v obciach do 5-tisíc obyvateľov od 2– do 5-tisíc eur, vo väčších od 10– do 100-tisíc eur
  • kampaň môže viesť aj tzv. tretia strana, ktorá musí byť zaregistrovaná v zozname, vynaložiť na ňu smie najviac 25-tisíc eur

Kto (zatiaľ) kandiduje za primátora Bratislavy

  • Ivo Nesrovnal (54), nezávislý kandidát, absolvent Právnickej fakulty UK v Bratislave, súčasný primátor hlavného mesta – vo voľbách 2014 zvíťazil nad dovtedajším primátorom Milanom Ftáčnikom, niekdajší mestský aj krajský poslanec.
  • Václav Mika (55), nezávislý kandidát, absolvent Fakulty ekonomiky a riadenia výrobných odvetví Vysokej školy ekonomickej (dnes Ekonomická univerzita) v Bratislave, známy z pôsobenia v médiách, v pozícii generálneho riaditeľa viedol Rádio Expres, TV Markíza aj RTVS
  • Ján Mrva (48), kandiduje s podporou opozičných strán OĽaNO, SaS a Sme rodina, vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT (dnes STU) v Bratislave, od roku 2006 starosta mestskej časti Vajnory, mestský poslanec, neúspešný kandidát na župana vo voľbách 2017
  • Matúš Vallo (40), podporu mu vyjadrili neparlamentné strany Spolu a Progresívne Slovensko, nedávno aj iniciatíva Za slušné Slovensko, vyštudoval architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, architekt a hudobník, autor iniciatívy Mestské zásahy, ktorá sa usiluje zlepšiť verejný priestor
  • Caroline Líšková (47), nominantka neparlamentného KDH, absolvovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave aj postgraduálne štúdium na Fakulte manažmentu UK, pracovala na manažérskych postoch, zakladala poradenskú spoločnosť aj vzdelávaciu agentúru
  • Viktor Béreš (39), predseda strany Nezávislosť a jednota, niekdajší poslanec NR SR za Alianciu nového občana Pavla Ruska, po rozštiepení strany v roku 2005 z nej vystúpil a vzdal sa aj poslaneckého mandátu
Ako sa v hlavnom meste skončili primátorské voľby 2014
poradie kandidátov počet získaných hlasov  
1. Ivo Nesrovnal 50 630  
2. Milan Ftáčnik 40 481  
3. Milan Kňažko 35 562  
Primátori Bratislavy po roku 1989
volebné obdobie primátor
marec až december 1990 Roman Hofbauer
1990 – 1994 Peter Kresánek
1994 – 1998 Peter Kresánek
1998 – 2002 Jozef Moravčík
2002 – 2006 Andrej Ďurkovský
2006 – 2010 Andrej Ďurkovský
2010 – 2014 Milan Ftáčnik
2014 – 2018 Ivo Nesrovnal

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Ivo Nesrovnal #Václav Mika #Viktor Béreš #Ján Mrva #matúš vallo #caroline líšková #komunálne voľby 2018