Bude pietny akt v Poprade verejnou hanbou?

Vážime si svoje dejiny dostatočne? Túto otázku si kladú v Poprade, kde sa pripravujú na pripomenutie 50. výročia vpádu okupačných vojsk na naše územie a smutnú udalosť z 21. augusta 1968, keď bol na popradskom námestí zastrelený mladý, iba devätnásťročný Jozef Bonk z obce Hôrka. Jeho život preťala guľka zo zbrane sovietskeho vojaka. Táto pietna spomienka sa môže skončiť aj hanbou.

22.07.2018 16:00
Pamätník Poprad Foto: ,
Pamätník je umiestnený na popraskaných múroch na námestí v Poprade.
debata (74)

Na kostolnom múre na Námestí sv. Egídia v Poprade je roky umiestnená pamätná tabuľa, pripomínajúca smrť mladého muža, štrnástich zranených a všetky obete vpádu komunistických armád do vtedajšieho Československa v auguste 1968. Tabuľa je v dobrom stave, to však neplatí o múre pod ňou. Popraskanú stenu nemá kto opraviť.

„Pôvodná tabuľa s menom a dátumom úmrtia Jozefa Bonka bola urobená po roku 1968 a bola nainštalovaná na dome, pred ktorým mladého muža zasiahla guľka. Nevydržala tam však ani rok. Komunisti ju nechali rozbiť kladivom a hodili medzi odpadky. Odtiaľ si jej zachovalú časť vzala rodina Bonkovcov a skrývala ju doma do roku 1989. Po zmenách v spoločnosti bola zachránená časť opäť umiestnená na verejnom mieste,“ priblížil pôvod tabule predseda pobočky Svetového združenia politických väzňov v Poprade František Bednár.

Práve toto združenie po roku 2000 zorganizovalo verejnú zbierku na výrobu novej pamätnej tabule pripomínajúcej nielen nezmyselnú smrť Jozefa Bonka, ale aj všetkých obetí v Československu, ktoré zahynuli po vpáde okupačných vojsk v roku 1968. „Peniaze sa podarilo vyzbierať, pamätná tabuľa stála 80-tisíc korún (okolo 2 700 eur, pozn. red.). V roku 2002 bola slávnostne odhalená na múre pri kostole sv. Egídia. Potom sme sa s vtedajším primátorom mesta Štefanom Kubíkom dohodli na jej bezodplatnom prevode do majetku mesta s tým, že samospráva sa bude o toto pietne miesto starať,“ pokračoval Bednár.

zväčšiť Sestra zavraždeného Jozefa Bonka Anna Malá sa o... Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Anna Malá Sestra zavraždeného Jozefa Bonka Anna Malá sa o pamätník starala roky.

Múr bol v tom čase podľa Bednára ešte v pomerne dobrom stave, o jeho údržbu, ako aj natieranie a čistenie sa každoročne starali členovia združenia a sestra Jozefa Bonka Anna Malá. Tá má dnes už 78 rokov a pri čistení pamätníka, ale aj hrobu brata Jozefa v Hôrke jej pomáhala mladšia sestra. Múr medzičasom poškodil zub času, objavili sa v ňom trhliny a združenie preto požiadalo mesto Poprad o jeho opravu, aby pietny akt na budúci mesiac neskončil hanbou. Podľa všetkého to však tak bude. Mesto sa od opravy múru dištancuje a jeho vlastník – rímskokatolícka cirkev nemá na opravu peniaze.

Podľa odpovede dekana farnosti Ondreja Borsíka sa problematikou tohto múru zaoberajú dlhší čas a súhlasia s jeho opravou. „Túto skutočnosť sme už prerokovali s pamiatkovým úradom, ktorý nám poskytol odborné stanovisko. Pri projektoch, na ktorých sa momentálne podieľame, farnosť nedisponuje zvyšnými prostriedkami, ktoré by sme vedeli na túto opravu poskytnúť,“ reagoval dekan.

Predseda združenia politických väzňov v Poprade zdôraznil, že o opravu požiadali samosprávu. Podľa jeho názoru by nešlo o nákladnú záležitosť, len o vyčistenie časti múra, vysprávkovanie špár a jeho natretie. Mesto má však na túto investíciu iný názor. Podľa odpovede Tibora Halušku, ktorý je poverený vedením odboru urbanizmu a priestorového plánovania si odstránenie príčin spôsobujúcich stav oporného múra vyžaduje rozsiahlejší odborný zásah. Hovorca mesta Poprad Marián Galajda zdôrazňuje, že múr nie je majetkom mesta, ale rímskokatolíckej cirkvi – farnosti Poprad. „Z toho dôvodu je potrebné obrátiť sa so žiadosťou o opravu na vlastníka a nie na mesto, ktoré nemôže investovať do cudzieho majetku,“ poznamenal Galajda.

Mesto sa zaviazalo starať sa

Bednár však pripomína, že pri bezodplatnom prevode pamätníka sa mesto zaviazalo sa oň starať, podobne ako o podkladový múr pod ním. „Som sklamaný z postoja mesta aj celej spoločnosti z prístupu k 21. augustu. Aj na tomto našom príklade vidieť, ako sa staviame k vlastným dejinám a ako si pripomíname obete udalostí spred päťdesiatich rokov,“ konštatoval.

Pri pamätníku v centre mesta sa každodenne zastavujú desiatky turistov. Viacerí si všimnú nielen slová na pamätníku, ale aj stav múru pod ním. „No nie je to veľmi dôstojné. Zaslúžil by si viac starostlivosti a pozornosti,“ povedal turista z Česka.

Odhalenie pamätníka sprevádzala v roku 2002 veľká sláva. Tá sa začala svätou omšou, ktorú celebroval bývalý politický väzeň a predseda Svetového združenia bývalých československých politických väzňov Antonín Huvar, ale aj pápežský prelát a dekan Anton Oparty. Prítomný bol aj vtedajší prešovský župan Peter Chudík a mnoho ďalších hostí. Štyri roky na to nechýbal na pietnom podujatí ani veľvyslanec USA na Slovensku Rodolphe M. Vallee.

Pamätník v Poprade pripomína okrem tragickej smrti Jozefa Bonka aj ďalších štrnásť zranených ľudí v Poprade, ktorých zranili guľky okupantov, no nezabúda, ako jediný svojho druhu na Slovensku, ani na celkové počty obetí vpádu komunistických armád do Československa v auguste 1968. Podľa údajov z pamätníka prišlo vtedy o život celkom 90 ľudí, ťažko zranených bolo 302 a ľahko zranených 532. Celkom 172 ľudí bolo internovaných, zadržaných a unesených.

© Autorské práva vyhradené

74 debata chyba
Viac na túto tému: #pamätník #Poprad #august 1968