Podľa týchto zistení župan Rastislav Trnka a jeho tím mali uzavrieť viacero podivných zmlúv, ktoré neboli zverejnené na webovej stránke úradu. Medzi také má patriť aj zmluva s firmou Ultima ratio z Liptovského Mikuláša týkajúca sa verejných obstarávaní cez túto spoločnosť za 58 320 eur. Pritom župa disponuje vlastným oddelením pre verejné obstarávanie. Ďalšou je dohoda s firmou KPMG týkajúca sa poradenstva súvisiaceho s novým zákonom o ochrane osobných údajov a nariadenia GDPR. Za toto poradenstvo a analýzy má kraj zaplatiť vyše 56-tisíc eur.
Spoločnosť Ultima ratio sa proti podozreniam ohradila. „Ide o rámcovú dohodu, v rámci ktorej sa predpokladá urýchlená realizácia niekoľkých desiatok verejných obstarávaní pre projekty financované z európskych štrukturálnych fondov. Takéto množstvo zákaziek nad rámec bežných prevádzkových potrieb župy nie je možné realizovať internými kapacitami. Preto kraj vyberal vo verejnej súťaži dodávateľa poradenských služieb a uspela naša spoločnosť,“ vysvetlil konateľ spoločnosti Milan Cupra.
Marketingová manažérka firmy KPMG in Slovakia Beata Dubenová zdôraznila, že poradenstvo týkajúce sa GDPR a informačných technológií je ich bežnou službou, ktorú poskytujú súkromným aj verejným organizáciám. „Zmluvy s košickou župou boli uzavreté na základe výsledkov verejnej súťaže, ktorá z nášho pohľadu bola štandardná a transparentná,“ uviedla Dubenová.
Občianskej iniciatíve sa ďalej nepáči, že župa nechce zverejniť informácie o verejných obstarávaniach, z ktorých vzišli víťazi týchto zmlúv. „Po preštudovaní obsahu sme sa začali zaujímať, aké boli podmienky verejných obstarávaní na tieto zmluvy. Dozvedeli sme sa, že župan Trnka zmenil túto smernicu tak, že verejné obstarávania s nízkou hodnotou, čo podľa zákona predstavujú zákazky na tovary a služby do 50-tisíc eur bez DPH a stavebné práce do 150-tisíc eur bez DPH, nezverejňujú na webovej stránke úradu. Touto zmenou sa docielilo skrývanie verejných obstarávaní pred kontrolou verejnosti,“ uvádza v dokumente.
Preto požiadali župu o sprístupnenie dokumentov o verejnom obstarávaní. Dostali odpoveď, že ich nemôžu sprístupniť bez súhlasu dotknutých osôb, lebo obsahujú osobné údaje jednotlivých uchádzačov. „Takýto dôvod nezverejnenia zákon o slobodnom prístupe k informáciám nielenže nepozná, ale je taký absurdný, že uvedené konanie v nás vyvoláva otázniky, či sa nejaká súťaž na tieto zmluvy vôbec realizovala a ak áno, či v rámci nej neboli predložené len tzv. krycie ponuky,“ zdôrazňuje iniciatíva. Dodáva, že pri získavaní informácií chce využiť všetky dostupné právne kroky. Aj stanovisku pre Pravdu košická župa zdôvodnila, že zaslaním informácií občianskej iniciatíve by sa vystavila riziku žaloby z dôvodu zásahu do práv úspešných uchádzačov obstarávania.
Župa tvrdí, že neporušila žiadny zákon a neurobila ani nič netransparentné. Podľa nej spoločnosť Ultima ratio bola zazmluvnená na nadlimitné a podlimitné zákazky s výnimkou bežne dostupných tovarov a služieb, kde je väčšia miera zodpovednosti. „Viaceré z týchto verejných obstarávaní sú financované z európskych fondov, kde pri zistení pochybení hrozí sankcia vo forme vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov,“ podčiarkla hovorkyňa župana Anna Činčárová. K zmluve so spoločnosťou KPMG sa nevyjadrila.
Prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska Eva Balážová konštatuje, že jednou vecou pri zverejňovaní verejných obstarávaní na zákazky s nízkou hodnotou je zákonná povinnosť a druhou je dobrovoľná transparentnosť. „Ak raz župa či iný subjekt verejnej správy razí cestu, že chce byť transparentný a stojí si za svojím, nevidím prekážku, prečo by takéto zmluvy nemali byť zverejňované,“ podotýka Balážová, podľa ktorej to nie je z pohľadu administratívnej náročnosti ani nič zložité či pracovne vyťažujúce.