Po prvý raz po štyroch rokoch sa na nej zúčastnil aj zástupca Banskobystrického samosprávneho kraja, podpredseda Stanislav Horník. Pamiatku si uctila aj verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová a zástupca amerického veľvyslanectva v SR.
Ako Krajňák uviedol, počas fašistického Slovenského štátu boli aj mnohí učitelia členmi Hlinkovej gardy a podieľali sa na zverstvách páchaných na Rómoch. Je to memento a ministerstvo školstva odmieta akékoľvek politické smerovania, ktoré by mohli viesť k opakovaniu podobných udalostí.
Pamätný deň rómskeho holokaustu už od roku 2005 organizuje občianske združenie In Minorita a pietny akt sa koná ako súčasť projektu Ma bisteren! – Nezabúdajme!
Smrť 300 000 Rómov
„Takzvané norimberské rasové zákony o ríšskom občianstve a ochrane nemeckej krvi klasifikovali Rómov, podobne ako Židov, za "element zabraňujúci čistote rasy', čo v nacistickom Nemecku znamenalo predurčenie na hromadné vyvraždenie. V rokoch 1939 až 1945 v Európe zahynulo viac ako 300.000 európskych Rómov. Jeden z najväčších koncentračných táborov, v ktorom boli internované celé rómske rodiny, bol v Auschwitz-Birkenau. Likvidácii tábora predchádzalo splynovanie takmer 2900 rómskych mužov, žien a detí v noci z 2. na 3. augusta 1944,“ priblížila Zuzana Kumanová zo združenia In Minorita.
Rómovia z územia vojnového Slovenského štátu neboli deportovaní do vyhladzovacích táborov, k ich perzekúciám dochádzalo na našom území, či už zaradením do pracovných útvarov alebo priamou likvidáciou, predovšetkým po potlačení SNP.
Generálny riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev zdôraznil, že vtedy došlo k masovému vyvraždeniu takmer celého rómskeho tábora.
„Smrť bezmála šesť miliónov Židov a okolo 300 000 Rómov a Sintov si musíme pripomínať a v dnešnej dobe obzvlášť, lebo rasová a etnická nenávisť sa opakujú. Je treba si pripomínať, kam to až môže dospieť,“ varoval Mičev.