Informovala o tom Dana Mareková z občianskej iniciatívy Za čisté ovzdušie. Zdôraznila pritom, že obyvatelia hlavného mesta neboli o tejto skutočnosti informovaní napriek tomu, že naša legislatíva umožňuje konať už pri prekročení limitných hodnôt.
“Ľudia majú právo vedieť, čo dýchajú, aké má znečistenie ovzdušia nejakou látkou zdravotné dôsledky a čo môžu spraviť pre to, aby neprispievali k zhoršovaniu stavu. Takéto povinnosti majú najmä okresné úrady a obce,“ uviedla Mareková. Dodala, že hlavné mesto Bratislava sa schválením materiálu Akčný plán adaptácie na nepriaznivé dôsledky klímy, ako aj ďalších strategických dokumentov, zaviazalo prijímať opatrenia s pozitívnym dopadom na zdravie obyvateľov. Ovzdušie je pritom jednou z priorít. „Žiadame preto zlepšiť informovanosť o konkrétnych krokoch,” zdôraznila Mareková.
Strategické dokumenty hlavného mesta, akými je najmä Stratégia adaptácie a Akčný plán adaptácie na nepriaznivé prejavy zmeny klímy na území Bratislavy v rokoch 2017 až 2020 varujú pred horúčavami, suchom a ďalšími extrémnymi prejavmi počasia. Zdôrazňujú tiež potrebu robiť opatrenia, ktoré pomôžu znížiť riziká, ktoré s tým súvisia.
Najviac ohrozené sú deti, seniori a ľudia s ochorením srdca a pľúc
Mareková vysvetlila, že slnečné dni spolu s emisiami z dopravy a slabé premiešavanie atmosféry spôsobujú ozónový smog, ktorý dráždi sliznice, dýchacie cesty, oči a môže mať toxické účinky. Prízemný ozón vzniká chemickou reakciou slnečného žiarenia, oxidov dusíka a prchavých organických zlúčením v atmosfére. Je považovaný za jednu z látok, ktoré najvýznamnejšie vplývajú na ľudské zdravie. Najviac ohrozené sú deti, seniori a ľudia s ochorením srdca a pľúc. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že nie je možné stanoviť bezpečný prah, pod ktorým by prízemný ozón nepredstavoval zdravotné riziko. Naopak, štúdie tejto organizácie dokazujú zvýšenú dennú úmrtnosť o 0,3–0,5 % na každých 10 mg/m zvýšenej koncentrácie ozónu.
Smogová situácia pre ozón sa však nevyhlasuje
Hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák uviedol, že aby bola vyhlásená smogová situácia pre ozón, musia jeho hodinové koncentrácie prekročiť 180 mg/m3, čo sa však v Bratislave nestalo. „Najvyššia dosiahnutá koncentrácia bola 157 mg/m3,“ informoval. Dodal, že v posledných dňoch meteorológovia síce zaznamenali na automatických monitorovacích staniciach v Bratislave (na uliciach Jeséniova a Mamateyova) zvýšené koncentrácie prízemného ozónu, ktoré však neprekročili cieľové hodnoty zadefinované európskou legislatívou. Maximálne denné osemhodinové priemery síce prekročili hodnotu 120 mg/m3), no podľa európskej legislatívy ozón nesmie prekročiť hodnotu 120 mg/m3 viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov.
Ministerstvo životného prostredia podľa Ferenčíka kladie veľký dôraz na informovanosť obyvateľov. Preto aj zmenilo legislatívu, vďaka ktorej sa práve informovanosť o smogových udalostiach výrazne zvýšila. Napríklad o smogových udalostiach musia zo zákona informovať aj verejnoprávne média. Na druhej strane však pri vyhlasovaní smogových udalostí rešpektuje cieľové hodnoty zadefinované európskou legislatívou, uzavrel Ferenčák.