Po komplexnej obnove bude budova slúžiť inému účelu. Vzniknú v nej multifunkčné priestory pre kreatívcov, umelcov, architektov či programátorov. Budova bude prístupná aj verejnosti. Jej súčasťou by totiž mali byť napríklad auditórium, kongresová sála či priestory pre výstavy a rôzne spoločenské podujatia. Tepláreň je súčasťou projektu Sky Park.
Stavbu podľa architekta Pavla Paulínyho obnovujú do autentického vzhľadu, ktorý mala budova v 40. rokoch 20. storočia. Stavebník aktuálne obnovuje vonkajší plášť budovy, zachovaná zostane tiež časť muriva, jeho poškodené časti vymenia a nahradia novým murivom. Po konzultáciách s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave zvolili také, aby sa čo najviac podobalo tomu pôvodnému. Poškodenie je totiž na mnohých miestach značné, spôsobené či už zatekaním, poveternostnými podmienkami alebo dodatočnými vstupmi, napríklad vedeniami či rúrami, ktoré odstránia.
Viaceré časti na budove sa budú šetrne čistiť, výmena čaká aj okná. Tie by sa taktiež mali charakterom a vizuálom približovať pôvodným okenným výplniam. Niektoré pôvodné industriálne artefakty však zostanú zachované, ako napríklad násypníky v kotlovej hale alebo pojazdný žeriav v turbínovej hale. Tie budú predstavovať akýsi odkaz na pôvodný účel budovy.
„Stretne sa nové s tým pôvodným, čo sa odzrkadľuje v návrhu, dizajne i materiáloch. Budete vnímať násypníky, strechu. Novú hmotu sme navrchu v úcte a rešpekte k pôvodnému. Energiu, ktorá tu je, sme sa snažili zachovať,“ priblížila Zuzana Zacharová, autorka pamiatkovej historickej obnovy interiéru budovy.
Za architektúru adaptácie interiérových priestorov teplárne zodpovedá ateliér ADOM. M STUDIO architekta Martina Paška, ktorý sa podieľal na viacerých rekonštrukciách industriálnych pamiatok, napr. aj oceňovanej Elektrárni Piešťany. Obnovu plášťa budovy odborne zastrešuje spoločnosť Pamarch, zameraná na ochranu, revitalizáciu a rekonštrukciu pamiatok.
Architektonické riešenie využíva voľný vnútorný priestor v hale kotolne a v turbínovej hale pre vstavbu nových konštrukcií a vytvára nové plochy a podlažia.
Jurkovičovo dielo bolo zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok. Dušan Jurkovič je považovaný za zakladateľa slovenskej modernej architektúry. Jeho stavby majú široký záber, od rodinných víl, ľudovej architektúry, verejných stavieb a administratívnych budov až po stavby technického charakteru.
Jurkovičova tepláreň
Jurkovičovu tepláreň začali stavať v roku 1941 a dokončili ju v roku 1944. Tepláreň bola súčasťou priemyselného centra Bratislavy, mimo historického jadra mesta. Pre blízkosť prístavu a vlakovej vlečky vzniklo viacero továrenských stavieb, ako Cvernovka, Gumon, Kablo či rafinéria Apollo. Jurkovičova tepláreň bola projektom slovenskej energetiky.
Železobetónový skelet, obložený lícovým murivom, bol v čase vzniku dominantou areálu. Najstaršou hmotou výrobného objektu elektrární je kotolňa kubického tvaru s obdĺžnikovými tabuľkovými oknami. K nej neskôr pristavili turbínovú halu s obdĺžnikovým pôdorysom. Ďalšia prístavba dokončená v roku 1950 predĺžila halu smerom na sever. Okrem tehlového obkladu je pre Jurkovičovu tvorbu typický aj motív monumentálnej hmoty s nárožnými vežičkami. Na kotolňu nadväzuje turbínová hala, kde architekt použil vysoké vertikálne okná. Západná fasáda sa vyznačuje symetrickou kompozíciou. Výrazným motívom je dvojica vertikálnych okien, ktoré v duchu funkcionalistickej estetiky odrážajú vnútorné členenie priestoru.
Kotolňa a turbínová hala sú dôležitou súčasťou vývojového reťazca priemyselného staviteľstva na území Bratislavy. Od roku 2008 im patrí štatút národnej kultúrnej pamiatky.