Okolo tzv. Veľkej Domaše, ktorá je dlhá štrnásť a široká takmer tri kilometre, je okolo tristo čiernych stavieb. Postavili ich tam rybári zo širokého okolia, ktorí si chceli spríjemniť rybačku. Mnohé z tzv. domčekov sú hrozbou pre životné prostredie.
Odhaduje sa, že asi tretina z čiernych stavieb stojí na pozemkoch Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Jeho pracovníci sa zamerali na kontrolu stavieb, ktoré boli postavené bez stavebného povolenia i súhlasu vlastníka pozemku.
„S políciou sme skontrolovali dvadsať objektov. V šiestich nelegálnych stavbách boli aj ľudia, no iba v troch prípadoch išlo o vlastníkov. Tí boli vyzvaní na odstránenie stavby, v opačnom prípade podáme podnet na stavebný úrad, ktorý môže uložiť sankciu a nariadi odstránenie nelegálneho objektu,“ vysvetľuje hovorca podniku Pavel Machava.
Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Riziko predstavujú podľa neho stavby, ktoré sa nachádzajú pod prevádzkovou hladinou, ktorá je na úrovni 162 metrov nad morom. V prípade náhleho vzostupu hladiny – ako sa stalo napríklad v apríli tohto roku – ich zaplaví voda a do Domaše tak dostanú aj nebezpečné látky, odpad a fekálie. „Často sa nám však nepodarí vypátrať vlastníka takejto stavby. V takomto prípade je konanie na jej odstránenie komplikovanejšie a rozhodovať musí súd,“ dopĺňa riaditeľka Správy povodia Bodrogu Eva Kolesárová.
Do boja s čiernymi stavbami a vrakmi sa pustili aj obce, na pozemkoch ktorých stavby stoja. Starosta Kvakoviec Radovan Kapral sa touto problematikou intenzívne zaoberá dva roky. „Na našich pozemkoch bolo celkom 45 čiernych stavieb, dnes je ich tam ešte 28. Ostatné boli odstránené. Na jeseň, po skončení letnej sezóny, budeme pokračovať,“ podčiarkol Kapral.
Starosta vyzýva na väčšiu súčinnosť envirorezort. „Ministerstvo životného prostredia by pomohlo tým, keby napríklad obmedzilo výkon rybárskeho práva na Domaši. Do doby, kým budú čierne stavby odstránené,“ navrhuje Kapral. Hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák tvrdí, že výkon rybárskeho práva envirorezort obmedziť môže, ale problém by to nevyriešilo. „Problematika čiernych stavieb je v gescii ministerstva dopravy,“ pripomína Ferenčák.
Podľa hovorcu je na mieste aj otázka, či by mali obmedzením rybárskeho práva trestať všetkých rybárov. Za príklad, ako elegantne obmedziť rybárom ich činnosť, považuje Ferenčák príklad obce Bžany pri Domaši. Obec tu vybudovala verejnú pláž, pri ktorej je lov rýb obmedzený.
Starostka obce Bžany Mária Kosičová hovorí, že tak urobili ešte vlani. „Robili sme to v súlade so zákonom. Od rybárskeho zväzu sme si vyžiadali stanovisko, žiadosť sme potom adresovali na ministerstvo životného prostredia. Celé nás to stálo iba poštovné. Bolo to aj o vysvetľovaní, no rybári to napokon akceptovali a prijali. Verejná pláž je presne označená a loviť ryby na tomto území je zakázané v letnej turistickej sezóne v čase medzi ôsmou a dvadsiatou hodinou,“ zdôraznila starostka.
Aj Bžany majú na svojich pozemkoch pri Domaši približne 90 čiernych stavieb. Kosičová je presvedčená, že problematika Domaše aj čiernych stavieb by sa mala začať riešiť komplexne a nemali by sa ňou zaoberať jednotlivé obce osobitne.
Domaša bývala za bývalého režimu vyhľadávanou turistickou destináciou a po postupnom vybudovaní ubytovacích zariadení, reštaurácií a úprave okolie by ňou mohla byť znova. Starosta Kvakoviec zdôrazňuje, že toľko turistov ako v týchto týždňoch tam nemali už roky, a nie je to spôsobené iba počasím. „Ľudia sa vracajú tam, kde boli zvyknutí chodiť aj preto, že začínajú byť spokojní s poskytovanými službami,“ dodal Kapral.