Čapajevovci sa dočkali pamätnej tabule

, 24.08.2018 17:15
Anna Bergerová
Anna Bergerová pri pamätnej tabule. Autor: ,

V bratislavskom parčíku na križovatke Svätoplukovej a Koceľovej ulice bola milá slávnosť.

Členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov sa dali dokopy s miestnou samosprávou v Ružinove a viacerými občianskymi aktivistami a tak sa dobrá vec podarila. V predvečer 74. výročia SNP odhalili pamätnú tabuľu venovanú partizánom z Čapajevovho oddielu, ktorí koncom novembra 1944 hrdinsky zahynuli pri prechode frontu neďaleko Medzilaboriec.

Medzi nimi padol aj jeden z najvýznamnejších organizátorov partizánskeho hnutia na Slovensku major Ľudovít Kukorelli, rodák z Krásnej Hôrky (dnes súčasť Tvrdošína). Pôvodne profesionálny vojenský letec sa už v roku 1940 zapojil do ilegálneho hnutia proti ľudáckemu režimu. Už pred vypuknutím Povstania mala jeho partizánska jednotka okolo pol tisícky príslušníkov, podieľali sa aj na zničení dvoch nemeckých vojenských transportov.

Kukorelli tam už mal bustu od akademického sochára Ladislava Polláka z roku 1970. Prečo sa odbojári a Ružinovčania rozhodli rozšíriť toto pamätné miesto? Podľa najnovších prieskumov sa odhaduje, že v tvrdých bojoch proti nepriateľskej presile za štyri dni položilo svoje životy až okolo 700 partizánov a civilných obyvateľov! Slovákov, Čechov, Rusínov, Rusov, Ukrajincov…

„Keď som v novinách čítala článok s týmito novými údajmi, veľmi som plakala. Prečo, Bože?“ hovorí Anna Bergerová, ktorá ako 15-ročná pôsobila so svojou matkou a sestrou u čapajevovcov ako zdravotníčka. Pred očami sa jej premietali ako film živé výjavy z krvavých bojov. „Bola treskúca zima, no nesmeli sme si založiť oheň ani nahlas hovoriť. Kopytá koní, na ktorých sme prenášali ranených, sme obalili handrami, aby ich nacisti nepočuli. Kráčali sme cez zamínované polia, prečesávané nepriateľskou paľbou. Okolo nás vybuchovali míny. Potkýnala som sa o mŕtvoly. Ľudia boli vysilení, hladní, smädní, ale plní odhodlania, že sa spojíme sa s Červenou armádou.“

To sa im aj podarilo ráno 24. novembra v obci Habura – Borov. Telesné pozostatky väčšiny padlých však zostali roztratené v okolitých lesoch, mnohí nemajú ani hrob. Na jar po oslobodení v zamínovaných oblastiach ich totiž ani nehľadali.

„Kto a kde im zapáli sviečku?“ pokračuje 89-ročná starenka. „Plač im už nepomôže. Preto som považovala za povinnosť urobiť niečo na pamiatku svojich padlých bratov v zbrani a súčasne aj gesto voči ich rodinám, vnukom, pravnukom. Teraz sa ešte pokúsim presadiť, aby tento park, či námestie pomenovali po našom Martinovi – ako sme volali Kukorelliho.“

Pri pomníku je nová hriadka s kvetmi a opodiaľ fontána s maketou kozmickej rakety, ktorú sa nedávno podarilo obnoviť. Bratislava je tak bohatšia o útulný kútik, kde na lavičkách radi posedávajú obyvatelia všetkých vekových kategórií. A iste, keď sa školáci vrátia z prázdnin, prečítajú si na žulovej tabuli, kto to bol Kukorelli a jeho čapajevovci.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#SNP #povstanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku