„Odbagrovala sa jedna stena a pod ňou sa objavila vrstva, kde sa všetko belelo. Doslova na každom kúsku boli skamenené mušle, bolo to zvláštne, výnimočné, ešte som nič také nevidel. Chodili sme sa na to najprv pozerať my, neskôr sa o tom dozvedeli aj ľudia a teraz ich sem chodí stále viac,“ povedal jeden z robotníkov, ktorí na rozširovaní skládky pracujú. Pri vynášaní mohutných balvanov sa ukázalo, že sú plné skamenených šišiek, dreva či odtlačkov listov. Robotníci odviezli jednotlivé vrstvy nad skládku, kde z nich spravili kopy. „Chodia sem už niekoľko dní nadšenci každý deň. Z Martina, zo Žiliny, ale aj z Nitry prišli a z iných slovenských miest. Stále sa tu ktosi rýpe medzi kameňmi a odnáša si celé debničky skamenelín. Ono sa to pomaly ničí, takže nech je z toho aspoň nejaký úžitok,“ dodal robotník.
Zberatelia vravia, že ak by neprišli, onedlho z náleziska zostane len kopa prachu. „Ide o nálezisko z obdobia neogénu a miocénu, čo je približne 10 miliónov rokov. Dá sa tu nájsť skamenené drevo a vzácne sú šišky, ktoré sme však už nenašli, pretože ich medzitým vyzbierali iní. Veľmi veľa je tu lastúrnikov, treťohorných klasických morských ulitníkov. Pekné na nich je, že majú stále zachovanú perleť. Je ich tu približne zo desať druhov,“ povedal zberateľ Roman Arpáš (37) z Prievidze. Lastúrniky sa vyskytujú v obrovskom množstve v skamenenom blate, ktoré sa však na slnku rýchlo vysúša a rozpadá sa. Arpáš vraví, že momentálne ide zrejme o najväčšie nálezisko svojho druhu na Slovensku a o hotový raj pre paleontológov a amatérskych zberateľov.
Podľa zákona o ochrane prírody je zakázané chránený nerast a skamenelinu poškodzovať a ničiť. „Na zber a spracúvanie chráneného nerastu a chránenej skameneliny, ako aj obchodovanie s nimi je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody,“ píše sa v zákone. Ak niekto nájde chránený nerast alebo skamenelinu, mal by to ihneď ohlásiť. Orgán ochrany prírody potom musí podľa zákona zabezpečiť ochranu na mieste prirodzeného nálezu. Ak hrozí poškodenie alebo zničenie, zabezpečí sa jeho ochrana odberom z miesta prirodzeného nálezu a uložením v zbierke štátneho múzea s prírodovedným zameraním. Podľa zákona tento odber môžu riešiť iba právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorých činnosť je zameraná na vyhľadávanie, výskum, prieskum, ťažbu, zber, poznávanie alebo ochranu nerastov a skamenelín.
Arpáš však vysvetľuje, že v skutočnosti to funguje inak. „Teraz je pri Martine zrejme najväčšie nálezisko na Slovensku, ale o rok už nebude. Ak niečo takéto nájdeš, musíš mať na to povolenie, ak nemáš, budú ťa stíhať zo životného prostredia. Ak sa však takéto nálezisko zničí, zahádže, to sa nerieši, za to nie je žiaden postih. Takže ak to ty zachrániš a vezmeš, budú ťa trestať, ale ak to zahádžu, nič sa nedeje. Toto je tragédia. Bolo by skutočne vhodné takéto nálezisko zachovať,“ myslí si zberateľ.
Skamenelinám sa Arpáš venuje od deviatich rokov. Jeho súkromná zbierka je najväčšia na Slovensku, obsahuje viac ako 3 800 kusov. Svoje nálezy si nenecháva iba pre seba, pravidelne ich vystavuje, napísal o nich aj knihu. Stredná Európa je podľa neho bohatá najmä na druhohorné skameneliny staré približne 120 miliónov rokov. Nájdu sa však aj treťohorné, staré 15 až 25 miliónov rokov. Vznikli v čase, keď časť Slovenska zalievalo more.
Ako sa k nálezisku postaví vedenia Martina a či sa pustí do záchrany unikátnych fosílií, zatiaľ nie je známe. Mesto totiž dosiaľ nik na unikát, aký sa na skládke našiel, neupozornil – hoci je spolumajiteľom skládky. Na mestskom úrade sa o nálezisku dozvedeli, až keď sa naň pýtal denník Pravda. „Mesto Martin o žiadnom paleontologickom nálezisku nevie a ani mu dosiaľ nebolo nič oznámené,“ potvrdila vedúca referátu komunikácie a kultúry Michaela Černeková.