Po intenzívnych dažďoch sa vybrežila riečka Belá, Studený potok, Javorinka či Osturniansky potok a brali všetko, čo im prišlo do cesty. Práce na úprave ich tokov pokračovali ešte aj pred niekoľkými dňami, hoci od povodne ubehli už dva mesiace. Podľa Slovenského ochranárskeho snemu (SOS) boli zabezpečovacie práce vodohospodárov bezdôvodne rozsiahle a nezohľadňovali, že ide o toky v chránených územiach. Len minulý týždeň bol odvolaný najvyšší stupeň protipovodňových opatrení.
„Viac ako mesiac po skončení povodne to umožnilo správcom vodných tokov obchádzať štandardné posudzovanie protipovodňových opatrení orgánmi ochrany prírody a verejnosťou,“ tvrdí Ľubica Trubíniová z SOS. Ochranársky snem sa preto obrátil na ministerstvo životného prostredia, aby preverilo prebiehajúce práce a dalo zastaviť všetky práce, ktoré nesúvisia s nevyhnutným odstraňovaním následkov povodní.
Ministerstv, ba i Správa povodia horného Váhu v Ružomberku však informovali, že zabezpečovacie práce pri koryte Belej ešte v piatok ukončila. Pri korytách vidno ešte kopy kamenia, ktoré v týchto dňoch odvážajú.
Ochranár a univerzitný profesor Mikuláš Huba bol v lokalite koncom týždňa. „Pozrel som sa z Kriváňa do Kôprovej doliny, videl som v národnej prírodnej rezervácii mechanizmy v čase, keď bolo prisľúbené, že tam už nebudú,“ povedal pre Pravdu. Konkretizuje, že prevážili ekonomické záujmy nad environmentálnym hľadiskom, hoci havarijná situácia už dávno pominula.
„Napríklad strhnutie mosta sa dá riešiť o dva rády nižšími investíciami a nasadením techniky na odstránenie stromov, ktoré mosty ohrozujú. To všetko je aktuálne v prvých dňoch, a nie mesiac po udalosti, keď už dávno stupeň povodňového rizika pominul. A napriek tomu sa to stále robí,“ dodáva Huba. Na ekonomickú stránku ho upozornili ľudia priamo na mieste. „V takejto situácii sa dá ľahko dostať k peniazom bez verejného obstarávania – cez fond na Úrade vlády, ktorý umožňuje okamžite čerpať prostriedky,“ hovorí Huba.
Huba upozorňuje na rieku Belú, našu jedinú prírodnú rieku. A pridáva sa aj riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko. „Správa národného parku bola v krízovom štábe, ale o tom, čo sa dialo na rieke Belej, nám len dali na vedomie. Tá rieka si toto nezaslúžila. Ryby, hlaváče, aj druhy európskeho významu boli vyhrnuté na breh… Rozsah prác podľa môjho názoru bol príliš technokratický, bez citlivého prístupu k vodnému ekosystému,“ hnevá sa Majko. A zdvíha varovný prst: koryto na niektorých miestach upravili tak, že vznikli tobogany, ktoré zbytočne zrýchľujú tok. „A toto urobili, keď už bolo dávno po povodni, keď prietoky klesli,“ dodal riaditeľ parku.
Ministerstvo životného prostredia prostredníctvom tlačového odboru ubezpečuje, že vodohospodári postupovali iba v rámci protipovodňovej legislatívy, ktorá im ich postup prikazuje, a to aj v bezzásahových územiach. „Preto bolo nevyhnutné, aby sa aj v takýchto prípadoch postupovalo systémovo, s cieľom zabezpečiť ochranu obyvateľov, ale tiež aj najvzácnejšie druhy a biotopy,“ konkretizuje Michal Lukáč z ministerstva.
Celá situácia aj ohlasy patria k podnetom, aby ministerstvo životného prostredia vnieslo aj túto tému do pripravovaného návrhu novely zákona o ochrane prírody.