„Pokiaľ viem, dodnes nie sú schválené obchádzkové trasy, dodnes ani nevieme, ako to bude celé trvať, len to, že to bude rozdelené na etapy. Ale ako potrvá tá prvá, počas ktorej sa zrušia výjazdy na Prístavný most a Prístavnú ulicu, to stavebník doteraz nepovedal,“ upozornil Chren. Za obrovskú chybu považuje to, že sa s takouto rekonštrukciou nezačalo v letných mesiacoch, počas nižšej frekvencie premávky. Obáva sa, že práve v jesenných mesiacoch a období pred Vianocami, keď sú na obchvate a v okolí Prístavného mosta najväčšie zápchy, hrozí tento rok skutočný dopravný kolaps.
Poslanec Tomáš Korček, zastupujúci v bratislavskom parlamente mestskú časť Nové Mesto si uvedomuje, že ak by sa naplnila takáto hrozba, znamenalo by to veľký problém pre priepustnosť dopravy v celom meste. Verí preto, že opatrenia, ktoré avizoval stavebník, vrátane návrhu obchádzkových trás či predĺženia zeleného intervalu na križovatkách, ktoré sú súčasťou obchádzok, splnia svoj účel. „Ako právnik neviem posúdiť, či sú tie opatrenia naozaj dostatočné, dúfam len, že tie dopady na cestujúcu verejnosť budú naozaj čo možno najmenšie,“ povedal.
Chren v tejto súvislosti ešte pripomenul, že dopravné komplikácie v okolí mimoúrovňovej križovatky Prievoz sa nevyriešia ani dostavbou obchvatu. Upozornil pritom na to, že aj po dokončení novej diaľnice sa ľudia z juhovýchodného okolia hlavného mesta budú dostávať do Bratislavy cez husto zastavanú polyfunkčnú zónu Chalúpkova-Landererova. „Ak neprijmeme zásadné opatrenie, a tým je nová električková trať v tejto oblasti, hrozí nám totálny dopravný kolaps,“ varoval.
Obaja poslanci sa v relácii v krátkosti vyjadrili i k informáciám, týkajúcich sa počtu kandidátov v novembrových komunálnych voľbách. Kým počet kandidátov na starostov v mestských častiach oproti roku 2014 viac-menej stúpol, počet kandidátov na poslancov, naopak, skôr klesol. Príkladom je aj Nové Mesto, kde sa v predchádzajúcich voľbách uchádzalo o mandát poslanca 97 kandidátov, teraz podalo kandidátku len 57 uchádzačov. Korček si však nemyslí, že by to bolo vyjadrením slabšieho záujmu o participáciu na správe vecí verejných prostredníctvom komunálnej politiky. „Skôr vidím dva také dôvody, jednak je to zvýšenia počtu voličov, ktorí svojím podpisom musia podporiť nezávislého kandidáta a tiež personálna kríza politických strán,“ uviedol. „V prvom prípade viem o tom, že najmä tí, ktorých voliči nepoznajú, mali problémy so získavaním podpisov, ľudia nie sú veľmi ochotní v tejto dobe poskytovať svoje osobné údaje. A v tom druhom prípade ide o to, že politické strany, pracujúce skôr na celoštátnom princípe, majú v obmedzenej členskej základni problém vygenerovať seriózneho straníckeho kandidáta na miestnej úrovni,“ rozviedol svoj názor.
Chren to vidí podobne, mieni zároveň, že zvýšenie podpisového kvóra v prípade nezávislých kandidátov malo svoj význam. „Aspoň sa ukázalo, kto sa naozaj môže oprieť o podporu občanov,“ skonštatoval. „Mnohí z tých, ktorí sa chceli profilovať ako občianski kandidáti, no nedokázali zozbierať potrebný počet podpisov, sa stali nominantmi malých a neznámych politických strán, len aby mohli kandidovať,“ poznamenal.