Nie vlastníci či nájomníci bytov, ale desiatky „klientov“, ktorí sa sem zo širokého okolia denne za onými priekupníkmi trúsia „na návštevu“, no v skutočnosti kúpiť si vrecko, po sebe zanechávajú len spúšť. „Zhulení“ prespávajú na medziposchodiach, ráno si pod schodami bežne vykonávajú potrebu. Usmievavý obyvateľ domu, ktorý, ktoviekde v sebe berie silu, to po nich pravidelne upratuje, sa tu zakaždým musí pasovať doslova s kopami h… Z pentagonských zdrojov sa však výdatne šňupe a pichá aj vo vzdialenejších uličkách, parkoch, v zákutiach pri Malom Dunaji. Pridružuje sa prostitúcia, prekvitá drobná kriminalita.
Samospráva Vrakune sa najnovšie odhodlala k radikálnemu kroku, ktorý by jej mal pomôcť riešiť situáciu vo vlastnej réžii. Aj v spolupráci s vedením susedných Podunajských Biskupíc, keďže popísané problémy nepoznajú hranice, spustili Vrakuňčania petíciu. Chcú ňou iniciovať zmeny v zákone o mestskej polícii. Podľa súčasnej legislatívy je totiž jej zriaďovateľom výhradne hlavné mesto. Petičníci však chcú docieliť, aby si svoje hliadky mohli zriadiť aj samotné mestské časti.
Jeden policajt na celú Vrakuňu
„Nie je možné, aby sme na 21-tisíc obyvateľov Vrakune mali jediného mestského policajta,“ skonštatoval včera starosta mestskej časti Martin Kuruc, ktorý bude v novembrových komunálnych voľbách obhajovať svoj post. Argumentoval, že Vrakunčania svojimi daňami takisto prispievajú do rozpočtu Bratislavy, takže financie na pokrytie činnosti mestskej polície by žiadali od mesta. Mestská časť, zdôraznil ďalej Kuruc, síce zodpovedá za verejný poriadok, no zároveň nemá nástroje, aby ho mohla kontrolovať. Keby mestskí policajti Pentagon sústavne monitorovali, nebudú doň podľa starostu chodiť rôzni nakupovači – a bude pokoj. „Ak budeme mať mestskú políciu pod sebou, budeme si ju môcť riadiť a určiť, koľko policajtov a kde je potrebných,“ spresnil. Vie si predstaviť, že vo Vrakuni by ich mohlo pôsobiť aj pätnásť.
Podľa opätovne kandidujúceho vrakunského poslanca Tomáša Gala aj štátna polícia proti dílerom mnohokrát nezasahuje vôbec či zasahuje neskoro. „Distribúcia drog je pritom trestný čin. A polícia, štátna či mestská, by sa ním mala vážne zaoberať,“ upozornil Galo, podľa ktorého navyše v domácnostiach dílerov žijú maloleté deti, ktoré by si zaslúžili pozornosť sociálky. „Práve mestskí policajti by tu mohli udržať poriadok, no mnohokrát, keď ich potrebujeme, dostaneme odpoveď, že sú na iných výjazdoch,“ uviedol. A doplnil, že mestská časť je už z vlastného rozpočtu nútená platiť si súkromnú SBS, čo je však pre ňu z hľadiska dlhodobej udržateľnosti neúnosné.
Ľahké ženy a pohodené striekačky
Obyvateľ susedných, približne rovnako veľkých Podunajských Biskupíc Martin Halás popísal, že z oboch mestských častí sa pomaly stáva „trasovisko ľahkých žien“ a strašia v nich nielen drogy, ale aj ďalšia kriminalita. Zatiaľ čo najviac mestských policajtov zostáva podľa halása stále v Starom Meste, kde zväčša len pohodlne nasadzujú „papuče“ na autá cuzincov. „Ja v takomto meste nechcem žiť,“ vyhlásil Halás, podľa ktorého sú injekčné striekačky naokolo Pentagonu bežne zapichnuté v kmeňoch stromov či pohodené v tráve v blízkosti tamojších škôlok aj školy.
Lenka Poláková, ktorá v problémovom dome 18 rokov býva a tri roky je domovníčkou, víta, že mesto v jeho blízkosti zriadilo takzvanú dočasnú stanicu mestskej polície so sídlom v obytnom karavane. Jedno- či najviac dvojčlenné hliadky však podľa nej nemajú šancu čosi vyriešiť. „Uvítali by sme zvýšenie počtu príslušníkov, ktorí by sa starali o to, aby to tu bolo lepšie. Drvivá väčšina obyvateľov Pentagonu sú totiž slušní a pracujúci ľudia,“ tvrdila Poláková, ktorá sa chce po prvýkrát stať vrakunskou poslankyňou.
Keď organizátori petície zozbierajú okolo 5 000 podpisov, mienia petíciu predložiť hlavnému mestu. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, ktorý taktiež ide znovu kandidovať, im však už včera odkázal, že riešenie nevidí v drobení a atomizácii mestskej polície, ale naopak, v jej posilňovaní a zlepšovaní výkonnosti.
Mesto údajne policajné hliadky posilnilo
Magistrát sa podľa zaslaného stanoviska bude petíciou aj návrhmi na legislatívne zmeny zaoberať, keď ich dostane doručené. Deklaruje však, že Vrakuni s Pentagonom aktívne pomáha už dlhšie. „Mesto v spolupráci s Vrakuňou posilnilo policajné hliadky a minulý rok v septembri bola zriadená dočasná policajná stanica pre operatívnejšie zásahy v teréne. Zvýšená prítomnosť polície vyvoláva u obyvateľov danej lokality väčší pocit bezpečia a má aj preventívne účinky. Bezpečnostná situácia sa tam zároveň stabilizovala,“ uviedla hovorkyňa Zuzana Onufer.
Bratislavská samospráva zároveň tvrdí, že vo februári predložila materiál s novým organizačným poriadkom mestskej polície a navýšením počtu mestských policajtov, ktorý poslanci mestského zastupiteľstva schválili. „Mesto investuje nemalé prostriedky aj do technickej výbavy mestskej polície s cieľom zlepšiť výkony mestských policajtov,“ napísala Onufer.
Aj podľa samotnej mestskej polície je bezpečnostná situácia v okolí Stavbárskej stabilizovaná. „Najväčší súčasný problém mestskej polície, ale aj Policajného zboru, tkvie v nedostatočnom počte policajtov, pričom najmä z tohto dôvodu mestská polícia do tejto lokality nie je schopná preveliť väčšie množstvo hliadok,“ skonštatoval hovorca bratislavských mestských policajtov Peter Pleva. Vyčíslil, že vo Vrakuni momentálne pôsobia dvaja a v Podunajských Biskupiciach traja okrskári mestskej polície.