Požiar na skládke v Hnúšti skrotili po štyroch dňoch

Obyvatelia Hnúšte v okrese Rimavská Sobota si konečne vydýchli. Štyri dni od vypuknutia požiaru na skládke tuhého komunálneho odpadu za mestom v smere na Tisovec sa hasičom konečne podarilo skrotiť požiar, ktorý znepríjemňoval obyvateľom Hnúšte život. Mimoriadna smogová situácia v meste však trvá aj naďalej.

08.10.2018 17:40
hnúšťa, požiar Foto: ,
Hasiči na smetisku dohášali posledné tlejúce miesta.
debata

Okolo dvadsať hasičov denne sa od piatka pasovalo s požiarom, ktorý sa rozhorel na ploche asi 40 árov a dostal sa až do jadra skládky, čo komplikovalo jeho hasenie. Dnes pred obedom bol už oheň pod kontrolou. "Bol som sa pozrieť na mieste a veliteľ zásahu ma ubezpečil, že ešte v priebehu pondelka by malo byť zhorenisko odovzdané a požiar definitívne uhasený.

Napriek tomu budú hasiči miesto ešte niekoľko dní monitorovať a priebežne sledovať, či je už nebezpečenstvo ohňa definitívne zažehnané," informoval primátor Hnúšte Michal Bagačka. V meste bola už v piatok vyhlásená kvôli požiaru mimoriadna situácia. Napriek dobrým správam zo včerajška ju podľa slov Bagačku odvolajú až okolo štvrtka tohto týždňa.

Hasenie skládky sa naťahovalo, pretože odpadky museli pri hasení premiestňovať. Podľa hovorcu Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici Erika Piatera mali hasiči požiar celý čas pod kontrolou, ten sa nešíril mimo územia skládky, a preto priamo neohrozoval obyvateľov mesta. Priamou hrozbou pre nich však boli spaliny a smog, ktorý sa nad skládkou vytvoril.

Bližšie k zhorenisku nikoho nepúšťali. Foto: Štefan Rimaj, Pravda
hnúšťa Bližšie k zhorenisku nikoho nepúšťali.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) v Bratislave vydal pre Hnúšťu a okolie výstrahu pred smogom, ktorá bola v platnosti od nedeľného rána a odvolaná nebola ešte ani v pondelok. Príčinou vyhlásenia boli vysoké emisie PM10, teda prachových častíc z horiacej skládky odpadu. Tie podľa informácií vedúceho odboru monitorovania kvality ovzdušia v SHMÚ Martina Kremlera prekračovali povolené hodnoty. Hodnota prekročenia dosahovala v Hnúšti a okolí 166 mikrogramov na kubický meter.

„Na stránke mesta i v mestskom rozhlase sme upozornili obyvateľov na výstrahu pred smogom. Ľuďom sme odporučili, aby nevetrali svoje obydlia, aby zbytočne nevychádzali von a aby vonku nevykonávali fyzickú prácu,“ pokračuje primátor Bagačka. Najhoršia situácia so smogom bola v Hnúšti zo soboty na nedeľu a v nedeľu ráno. „Keď som v noci otvorila okno do kúpeľne, cítiť bolo silný zápach. V priebehu nedele sa už situácia zlepšovala,“ potvrdila obyvateľka mesta Elena Bartová.

Kremler zo SHMÚ vysvetľuje, že situácia so smogom bola v Hnúšti špecifická, pretože koncentrácie prachových častíc neboli konštantné. „Viac ich bolo tam, kam sa dostal dym zo skládky. Ak si to namieril na konkrétnu bytovku, jej obyvatelia nemali radšej vetrať, vychádzať von, a keď už, tak pritom použiť nejaký respirátor,“ poznamenal Kremler. Zdravotné komplikácie hrozili najmä starším obyvateľom. Bagačka však nemá vedomosť o tom, že by niekto musel kvôli nadýchaniu sa spalinami zo skládky vyhľadať pomoc lekára. V pondelok dopoludnia už zápach zo skládky nebolo v meste cítiť vôbec.

Hasiči príčiny požiaru skládky podľa slov Piatera zatiaľ iba zisťujú, primátor mesta sa nazdáva, že príčin mohlo byť viacero. „Za jednu z možných považujem aj tú, že sa začala sezóna vykurovania a na skládku mohol byť vyvezený tlejúci odpad, ktorý sa potom vznietil,“ zamýšľa sa Bagačka.

Skládka tuhého komunálneho odpadu v Hnúšti je v prevádzke od roku 1995, keď bola vybudovaná jej prvá etapa. K jej rozšíreniu došlo v roku 2010. Odpad na skládku vyváža mesto Hnúšťa, no aj okolité obce.

Čo sú to častice PM10

Atmosféra obsahuje veľké množstvo rôznych častíc až do rozmeru približne 100 μm. Veľké častice sú ťažké a pomerne rýchlo spadnú na zemský povrch, zatiaľ čo malé častice zotrvávajú v atmosfére dlhý čas, pričom sa môžu prenášať na dlhé vzdialenosti. V tomto smere sa správajú ako plyn. Z hľadiska účinkov na ľudské zdravie nás zaujímajú iba tie častice, ktoré sú človekom vdýchnuteľné. Za také sa považujú všetky častice s aerodynamickým priemerom menším ako 10 μm – sú známe ako PM10. Čím sú častice menšie, tým hlbšie dokážu preniknúť do pľúc. Podmnožinou PM10 sú častice menšie ako 2,5 μm, označované ako PM2.5. V posledných rokoch sa často hovorí aj o ultrajemných časticiach s rozmerom menším ako 0,1 μm, ktoré dokážu preniknúť cez pľúcne alveoly do krvného obehu a dostať sa do rôznych orgánov ľudského tela.

PM10 vo všeobecnosti môžu pochádzať z rozmanitých zdrojov. Medzi prírodné zdroje patria napríklad sopečná činnosť, lesné požiare, erózne procesy na zemskom povrchu, soľ z morskej hladiny, piesok z púštnych oblastí zvírený pri púštnych búrkach, ktorého epizódy niekoľkokrát do roka zaznamenávame aj u nás. Medzi antropogénne zdroje patria emisie zo spaľovacích procesov – vykurovanie domácností, doprava, energetický priemysel, spaľovne odpadu a rôzne iné výrobné procesy. V menšej miere prispieva tiež zvírený prach z ciest – zvyšky z oteru bŕzd a pneumatík, zimného posypu, znečistenia ciest. Krátkodobejšími zdrojmi bývajú stavebná činnosť a sezónne poľnohospodár­ske práce.

Škodlivosť PM10 pre ľudské zdravie závisí nielen od veľkosti častíc, ale aj od ich zloženia, ktoré je podmienené tým, z akého zdroja pochádzajú. Napríklad častice jemného piesku sú relatívne oveľa menej nebezpečné ako rovnako veľké častice sadzí zo spaľovania biomasy, uhlia alebo dieselových motorov. Sadze sú zložené z veľmi jemných čiastočiek uhlíka, na ktorom sú adsorbované polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH) a ďalšie organické látky, ktoré sú pre človeka karcinogénne. Pri spaľovaní rôznych druhov horľavých odpadov, vrátane záhradného, je to ešte horšie.

Zdroj: SHMÚ
debata chyba
Viac na túto tému: #požiar #Hnúšťa