Kalváriu v Banskej Štiavnici, ktorá je na zozname svetového kultúrneho dedičstva Unesco, dal v polovici 18. storočia na kopci Scharfenberg (Ostrý vrch) vybudovať páter František Berger a obyvatelia Banskej Štiavnice. Stalo sa z nej pútnické miesto, ktoré vyhľadávali obyvatelia mesta i jeho návštevníci. Na konci druhej svetovej vojny zničila sochy na priečelí delostrelecká paľba, no k devastácii celého pútnického miesta došlo najmä po roku 1989. Podľa architektky Kataríny Voškovej, ktorá sa spolupodieľala na jej obnove, bola bilancia vandalov nevyčísliteľná. „Zničená bola architektúra, kaplnky, oltáre, sochy. Mnoho vecí bolo rozkradnutých, polámaných, porozbíjaných,“ spomína architektka.
Plody desaťročnej práce
Objekty, ktoré patria katolíckej cirkvi a stoja na pozemkoch štátnych lesov, mesta, ale aj súkromných vlastníkov, sa podujal zachrániť Kalvársky fond. Svoju činnosť obnovil v roku 2008 a tvoria ho rímskokatolícka cirkev, mesto Banská Štiavnica, Slovenské banské múzeum, spolok BŠ 91 a skautská nadácia Baden-Powella. V tom istom roku bol spustený projekt adopcie kaplniek, nadviazala sa spolupráca s Nadáciou VÚB, ministerstvom kultúry a ďalšími organizáciami a začal sa proces záchrany tejto pamiatky.
Martin Macharik, ktorý je správcom Kalvárskeho fondu, hovorí, že za desať rokov intenzívnych prác sa im podarilo ukončiť hlavnú etapu obnovy kalvárie. „Z 24 objektov, ktoré tvoria kalváriu, je zreštaurovaných už 22. Patrí k nim všetkých osemnásť kaplniek, veľká kaplnka Ecce Homo, Horný a Dolný kostol či súsošie sedembolestnej Panny Márie. Ešte zostáva zrekonštruovať boží hrob a sväté schody, čo by sa malo stať realitou v budúcom roku,“ konštatuje Macharik.
Obnova kalvárie stála nadšencov 2,8 milióna eur, z toho sumou 1,1 milióna prispela pri desaťročnej pomoci Nadácia VÚB, štvrtinu nákladov uhradilo ministerstvo kultúry a zvyšok individuálni darcovia. Od júna minulého roku sa zachraňoval samotný Horný kostol, ktorého rekonštrukcia stála 600-tisíc eur. Práce na ňom boli podľa Macharika veľmi náročné, pretože je najvyšším bodom kalvárie a vedie k nemu ťažko dostupný terén. „Za tie roky, čo kalváriu zachraňujeme, sa nám podarilo zničiť tri terénne autá, ktorými sa vyvážali stovky ton materiálu jedným aj druhým smerom,“ zdôraznil Macharik.
Dôležitá bude ochrana pamiatky
V piatok sa na ukončení rekonštrukcie Horného kostola zúčastnili desiatky ľudí z Banskej Štiavnice i okolia vrátane donorov. Macharik prezradil, že vynovený Horný kostol sa bude sprístupňovať iba pri výnimočných udalostiach, resp. po objednaní väčšej skupiny turistov so sprievodcom. Nebude tak v stálej prevádzke.
Kalvársky fond už teraz robí kroky ako obnovenú pamiatku chrániť, aby sa jej devastácia z nedávnej minulosti nezopakovala. Pamiatka bude chránená bezpečnostným systémom či kamerami, pracuje sa na ďalších krokoch ochrany a údržby tohto vzácneho miesta. Počas prác na záchrane kalvárie bola objavená časová schránka z rokov 1978 až 1981, keď boli na kalvárii vykonané rekonštrukčné práce pod vedením Karola Benovica. Aj v budúcnosti raz možno objavia časovú schránku, ktorú v týchto dňoch ukryli na neznáme miesto aktivisti z Kalvárskeho fondu, aby sa nezabudlo na záchranné práce vykonané v súčasných rokoch.
„Kalvária bola pred jedenástimi rokmi veľmi zničená. Pri jej obnove sme sa rozhodli finančne vypomôcť, pretože je miestom, ktoré pred takmer tristo rokmi vybudovali naši predkovia a zaslúži si náš rešpekt a zachovanie pre budúce generácie,“ povedal bývalý predseda správnej rady Nadácie VÚB Ignacio Jaquotot.
Veľká vec sa podarila
Premenu kalvárie z devastovanej pamiatky, zaradenej medzi najohrozenejšie na svete, medzi jednu z najkrajších, si bol pozrieť aj predstaviteľ Svetového pamiatkového fondu (World Monuments Fund) so sídlom v New Yorku, Madridčan Pablo Longaria. „Nikdy by som nečakal, že sa z kalvárie v Banskej Štiavnici stane opäť také krásne miesto. Som nesmierne rád, že som ju v týchto dňoch mohol vidieť aj na vlastné oči,“ podčiarkol Longaria.
Z obnovy pamiatky majú veľkú radosť i samotní Banskoštiavničania. Vedúci oddelenia kultúry na Mestskom úrade v Banskej Štiavnici Rastislav Marko ju označil za dielo, ktoré bude patriť k ozdobám mesta. „Kalvária má potenciál byť nielen turistickou atrakciou, ale najmä miestom duchovného oddychu,“ myslí si Marko.
Jej znovuzrodenie vítajú aj starší obyvatelia mesta. Dôchodkyne Mária Považanová a Mária Kružičová hovoria, že sa podarila veľká vec. „Chodievala som sem v minulosti a aj počas rekonštrukčných prác. Som nesmierne rada, že naša kalvária sa opäť stáva miestom, na ktoré budeme môcť opäť chodiť a žiadať o Božiu pomoc a ochranu,“ povedala jedna z dôchodkýň.
Agentúrnu správu sme vymenili za pôvodný text redaktora denníka Pravda.