Vzorky, ktoré mimovládna organizácia dala analyzovať, odobrala z piatich vodných tokov, do ktorých majú Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) vypúšťať banské odpadové vody. Aktivisti a aktivistky organizácie odobrali v októbri sedimenty z tokov Krivý potok (Buchlová), Hlinky, Kristovček, Ťakov a Handlovka. „Vzorky pochádzali vždy z dvoch miest toku. Prvé bolo najbližšie k výpustu banských odpadových vôd a druhé vo vzdialenosti 30 až 250 metrov od tohto miesta, v závislosti od podmienok v koryte. Vzorky následne analyzovali akreditované laboratóriá ALS Czech Republic, s.r.o.,“ konkretizovala Kohutková.
189-krát vyššie množstvo
Všetky testované sedimenty podľa nej obsahovali predovšetkým znepokojivé množstvá arzénu, pričom ich hodnoty sa pohybovali v rozmedzí 21,1 miligramu na kilogram (mg/kg) až 3780 mg/kg. „Konkrétne limitné hodnoty pre arzén v sedimentoch naša legislatíva neurčuje. Hodnoty preto možno iba orientačne porovnať so zákonnými hodnotami pre dnové sedimenty určené na aplikáciu do pôdy, či limitmi pre hodnoty arzénu zo zahraničia,“ priblížila s tým, že slovenský zákon uvádza limitnú hodnotu pre arzén 20 mg/kg a holandský dokument definuje 29 mg/kg arzénu ako cieľovú hodnotu v sedimentoch a pôde.
„Ak porovnáme nami zistené hodnoty s dostupnou legislatívou, v jednom mieste je množstvo arzénu až 189-krát vyššie. To je neprípustné. Treba si uvedomiť, že arzén má toxické účinky pre ľudské zdravie a vodné organizmy. Je mutagénny a karcinogénny. V životnom prostredí sa nerozkladá, naopak, zotrváva v ňom. Následne sa môže hromadiť v telách živých organizmov,“ zdôraznila riaditeľka Greenpeace Slovensko.
Enviromentalisti hovoria o hazarde
Podľa environmentalistov je akákoľvek diskusia o pokračovaní ťažby v rámci nového, 12. ťažobného poľa hazardom pre región. „V súčasnosti prebieha intenzívna debata o budúcnosti hornej Nitry. Naše merania ukazujú, že ekologická záťaž v regióne je naozaj závažná. Aj keby sa už zajtra prestalo ťažiť, škody na životnom prostredí zostanú dedičstvom pre región a budúce generácie. Od kompetentných očakávame dve konkrétne veci, aby určili presný dátum útlmu ťažby a aby sa zaviazali k likvidácii environmentálnych záťaží, ktorú ťažba v regióne zanechá. Dajú tak nádej na nový štart a lepšiu budúcnosť pre obyvateľstvo hornej Nitry,“ dodala Kohutková.
Postup organizácie Greenpeace Slovensko a informácie o vysokých hodnotách arzénu v okolí výpustov banských vôd považuje HBP za nekorektné a neobjektívne. „Nie sú známe lokality odberných miest, okolnosti a spôsob, akým boli vzorky vôd odoberané. Aktivisti neprejavili žiadny záujem o poznanie geologického prostredia a ďalších relevantných údajov súvisiacich s touto odbornou témou,“ reagovala ďalej hovorkyňa spoločnosti Adriana Siváková.
Bane sa odvolávajú na certifikované laboratórium
HBP podľa nej vypúšťajú banské vody do povrchových tokov v súlade s povoleniami Okresného úradu Prievidza, pričom ich kvalitatívne ukazovatele pravidelne monitorujú, ich hodnoty sú v súlade s Nariadením vlády SR a neprekračujú stanovené limity.
„Odmietame tvrdenia Greenpeace Slovensko, že plánovaná ťažba v 12. poli Nováky je hazardom pre región. V marci tohto roka spoločnosť ENVIGEO pre stanovenie vplyvu súčasnej a navrhovanej banskej činnosti odobrala vzorky banskej povrchovej vody, vypúšťanej do rieky Nitra. Analýzu vykonávalo nezávislé certifikované skúšobné laboratórium EUROFINS. Namerané hodnoty arzénu (0,0026 – 0,0028 mg/l) nezodpovedajú tvrdeniam Greenpeace,“ ozrejmila ďalej Siváková.
Naopak, analýza podľa nej preukázala, že vplyv vykonávanej, ako aj navrhovanej banskej činnosti v 12. poli Nováky na kvalitu povrchových vôd rieky Nitra a následne celého povodia Dunaja, nie je významný. „Všetky stanovené ukazovatele spĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody a neprekračujú limitné a odporúčané hodnoty. Vyjadrenia Greenpeace považujeme za účelové a tendenčné, namierené proti pokračovaniu ťažby v pripravovanej ťažobnej kapacite,“ dodala.