Aj on, spolu so stovkami ďalších záujemcov, využil príležitosť znovu sa nakrátko pozrieť do útrob legendárnych, no momentálne zdevastovaných bratislavských mestských kúpeľov. Vo veľkom bazéne „dvadsaťpäťke“ sa vraj kedysi kúpal, teraz ho však uvidel prázdny, sčasti pokrytý zeleným povlakom plesne, s poškodenými obkladmi, odtokovými otvormi, so vstupnými schodíkmi s vtáčími „ozdobami“. Nad bazénom špinavá presklená strecha, z nej trčiace hrdzavé oceľové nosníky, visiaca vetva stromu, diery provizórne vyplnené polystyrénom. „Ak toto chcú zachrániť, je naozaj najvyšší čas,“ zdôraznil Ivan.
Šanca tu konečne je, magistrát hlavného mesta už na záchranu chátrajúcej národnej kultúrnej pamiatky podniká prvé kroky. Dlhodobo uzavreté kúpeľné priestory zatiaľ verejnosti sprístupnil len na tri dni. Posledná možnosť prezrieť si ich bude ešte v piatok – od 16. do 19. hodiny. No radnica má už aj plán, ako pamätným Kúpeľom Grössling vdýchnuť nový život tak, aby mohli byť otvorené trvalo.
„Do návrhu plánu rozpočtu na rok 2019 sme na tento účel vyčlenili 800-tisíc eur. Chceme zároveň spustiť proces, do ktorého zapojíme odbornú verejnosť, tretí sektor, všetkých Bratislavčanov, aby sme spoločne rozhodli o ich budúcnosti. Konečné riešenie vzíde z architektonickej súťaže,“ naznačila hovorkyňa metropoly Zuzana Onufer.
V kúpeľoch bola aj šermiarska sála
Ikonická kúpeľná budova si už toho pamätá naozaj veľa. Postavili ju v roku 1895, vtedy pod názvom Bad Pozsony. Projekt dodal viedenský architekt Albert Svoboda. „Boli v nej spočiatku len sedacie a vaňové kúpele. V roku 1914 ju však rozšírili o nové krídlo, v časti budovy orientovanej smerom na Dunaj vybudovali aj šermiarsku sálu,“ približuje hovorkyňa. Majiteľom objektu bola pôvodne Priemyselná banka, v roku 1917 ho predala Prešporskej obchodnej a úvernej banke. Vtedy sa kúpele zmenili na akciovú spoločnosť Grössling. Podľa rovnomenného zasypaného dunajského ramena, na ktorého území stáli.
Naposledy, pokračuje Onufer, sa priestory kúpeľov rozšírili v rokoch 1929 a 1930, keď pribudli aj nové byty. V roku 1946 ich odkúpilo mesto. Populárne boli počas socializmu, po zmene režimu začali rýchlo upadať. V roku 1994, takmer po sto rokoch fungovania, ich museli zatvoriť pre havarijný stav.
Spoločnosť, ktorá mala budovu zrekonštruovať, neurobila nič
V snahe zachrániť pamiatkovo chránenú budovu dala ju radnica v roku 2007 do prenájmu spoločnosti Synaphea. Firma sľúbila kúpele zrekonštruovať a využívať ako polyfunkčný objekt, aj so zachovaním kúpeľnej funkcie, spolu so súkromnými zdravotníckymi službami. „Keďže svoj záväzok neplnila, mesto jej v roku 2013 vypovedalo zmluvu. Následné súdne spory sa ťahali až do roku 2017, keď nájomca budovu konečne odovzdal,“ povedala hovorkyňa.
Ako však Onufer dodala, stav vrátenej nehnuteľnosti bol katastrofálny. „Celá bola zahádzaná starým vyhodeným nábytkom, rôznymi chladničkami, televízormi. Cez poškodenú strešnú konštrukciu dovnútra zatekalo, všetko bolo zanesené vtáčím trusom,“ priblížila. Už doteraz, doplnila, sa v rámci sanácie vyviezlo z interiérov 22 kontajnerov odpadu. Mesto dalo vyčistiť žľaby, aspoň provizórne sa opravila strešná krytina, klampiarske prvky či vstupná brána, zmizla náletová zeleň, ktorá visela zo strešných konštrukcií. „Na základe rozhodnutia krajského pamiatkového úradu,“ zdôraznila Onuer, „vnútorné priestory obhliadol aj statik. Následne sa vypracuje statický posudok objektu, navrhne sa aj spôsob, ako konštrukcie zbaviť vlhkosti.“
Do obnovy sa už zaangažovala aj hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrád. „Urobili sme spolu so študentmi architektúry štúdiu, ako tu vybudovať opäť kúpalisko. Mojou predstavou je zrekonštruovať budovu v nízkoenergetickom režime, čo je možné aj s ohľadom na prísne pravidlá obnovy pamiatok,“ uviedla. Spracované študentské návrhy si možno tiež pozrieť priamo v objekte. Návštevníci po prehliadke dostanú aj spomienkovú pohľadnicu s príležitostnou pečiatkou.