Aktivisti z Greenpeace chceli na vežu vyvesiť veľký transparent s nápisom „skončite dobu uhoľnú“, to sa im však kvôli poveternostným podmienkam a bezpečnosti nepodarilo. V rukách tak držali len malé transparenty. Neskôr Greenpeace informoval, že sa mu podarilo vyvesiť aj veľký transparent. Podľa vedenia baní ale ich aktivita ohrozovala 342 životov baníkov, ktorí boli v podzemí.
„Aktivisti Greenpeace dnes ráno vyliezli na ťažobnú vežu spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza v Novákoch, aby tam vyvesili transparent s nápisom Skončite dobu uhoľnú. Bohužiaľ sa im to nepodarilo kvôli poveternostným podmienkam a bezpečnosti. Protestujú tým proti deštruktívnej ťažbe a spaľovaniu uhlia na Slovensku, keďže pokračujúcu ťažbu a spaľovanie nedávno odobrila oficiálnym návrhom Slovenská vláda,“ povedala aktivistka Júlia Sokolovičová. Greenpeace žiadajú nechať uhlie v zemi a skončiť jeho spaľovanie. Dvanásť aktivistov sa dostalo na vežu o šiestej hodine ráno a banery roztiahli o trištvrte hodinu neskôr. Krátko potom, ako sa dostali na vežu, prišli na miesto policajti, hasiči s niekoľkými autami aj záchranári. Aktivisti ukončili akciu okolo 13:00.
Mimovládna organizácia si podľa Sokolovičovej myslí, že nadišiel čas, aby vláda SR prestala riešiť rozpočet jednej firmy a zamerala sa na také riešenie a taký koniec uhlia na Slovensku, ktorý šetrí ľudské zdravie a životné prostredie, pretože Slovensko má na viac.
Na ťažobnú vežu v areáli Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP) v Novákoch vyliezlo 12 aktivistov z Greenpeace Slovensko o 6.00 h, pričom tam plánovali oôvodne zostať asi do 16.00 h. Ešte ráno do areálu postupne prišli vozidlá polície, záchranárov, banskej záchrannej služby i hasičov.
Raši: O ťažbe uhlia bude vláda rokovať 6. decembra
O ťažbe uhlia na hornej Nitre bude vláda rokovať 6. decembra. Oznámil to v stredu po rokovaní vládneho kabinetu podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer).
„Na tomto dokumente sa musel podieľať každý, aj Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), aj samospráva, aj podnikateľské subjekty, aj tretí sektor. Tento materiál je teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Predložíme ho na vládu 6. decembra, urobíme k tomu veľkú tlačová konferenciu aj s ministrom hospodárstva, so zapracovaním pripomienok, ktoré prídu. HBP sa na materiáli museli podieľať, pretože sa ich bezprostredne týka, lebo predstavujú takmer 4200 aktívnych baníkov,“ povedal vicepremiér.
Predmetný materiál je podľa Rašiho o tom, že sa končí podpora výroby elektrickej energie (z uhlia) v roku 2023. „Musia sa predložiť riešenia, čo bude ďalej s baňami, lebo sa nedá prestať ťažiť zo dňa na deň, nemôžu sa nechať bane otvorené. Najdôležitejšia je pre mňa otázka, čo bude s ľuďmi, čo bude s celým regiónom, s dopravnou infraštruktúrou, aké náhradné riešenia nájdeme,“ dodal Raši. V predmetnom materiáli nie je podľa jeho slov zmienka o tom, či by sa ťažba uhlia na hornej Nitre mala urýchľovať alebo spomaľovať.
Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer) už avizoval, že všeobecný hospodársky záujem (VHZ), ktorý momentálne platí do roku 2030 a v zmysle ktorého štát dotuje výrobu elektriny z hnedého uhlia, by sa mal skrátiť do roku 2023. „Domnievame sa, že je to aj dátum, ku ktorému by sa dal urobiť celý útlm energetického uhlia na Slovensku. Jednoducho preto, že elektrina a teplo z uhlia majú na Slovensku úplne najmenší podiel na energetickom mixe zo všetkých zemí strednej Európy,“ ozrejmila Sokolovičová.
Drahšia cena elektriny
Aj HBP upozorňujú, že cena elektriny z obnoviteľných zdrojov má byť drahšia ako tá z uhlia. „Je ťažké porovnávať ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov a uhlia, pretože na Slovensku predsa neexistujú trhové podmienky. Elektrina z uhlia sa riadi VHZ, ktorý prikazuje elektrinu vyrábať v konkrétnom objeme za konkrétnu cenu,“ tvrdí Sokolovičová.
Materiál týkajúci sa problematiky transformácie hornej Nitry, ktorý minulý týždeň predložil do medzirezortného pripomienkovacieho konania Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, podľa nej vypracoval úrad zrejme v spolupráci s HBP. „Je to materiál, ktorý obsahuje harmonogram zatvárania baní s tým však, že uhlie sa má vyťažiť všetko, ale rýchlejšie. A to len o tri roky rýchlejšie, než bol pôvodný plán ťažby. Nerieši to všetko hnedé uhlie na Slovensku, len bane, ktoré sú otvorené v regióne hornej Nitry. Dokument nespomína otázku 12. ťažobného poľa a taktiež sa netýka bane Čáry, ktorá má byť ďalej otvorená. Slovensko by ušetrilo najviac, ak by prešlo na ukončenie ťažby a spaľovania uhlia a nahradilo ho obnoviteľnými zdrojmi. Čím rýchlejšie, tým lacnejšie to vyjde,“ dodala.
Bane hovoria o ohrození životov
Konanie aktivistov si podľa HBP vynútilo okamžité odstavenie ťažného zariadenia, zastavenie ťažby uhlia a nepretržitej banskej prevádzky. „V dôsledku toho je bezprostredne ohrozená bezpečnosť a životy 342 baníkov, ktorí sa momentálne nachádzajú v podzemí, a bezpečnosť banskej prevádzky. Ide o havarijný stav, keďže funkčnosť skipového zariadenia je znemožnená z dôvodu výskytu cudzích osôb,“ informovala ďalej v stanovisku tlačová hovorkyňa spoločnosti Adriana Siváková. Zastavenie prevádzky podľa nej ohrozuje pracoviská v bani, nepriaznivo vplýva na klimatické podmienky, tlakové pomery zhoršujú stabilitu pracovísk, zvyšuje sa nebezpečenstvo vzniku požiaru a pre spoločnosť to znamená aj značné hospodárske škody.
„Súčasťou ťažnej veže je dopravné zariadenie, ktoré pracuje v automatickom režime a slúži na odťažbu uhlia z podzemia. Tým, že členovia Greenpeace bez ohlásenia vystúpili na ťažné zariadenie, nezodpovedne ohrozili nielen seba, ale aj baníkov, ktorí s ich hnutím a názormi nemajú nič spoločné,“ vyhlásila ďalej Siváková.
Zároveň potvrdila, že do bane Nováky pre mimoriadnu udalosť povolali pohotovostné čaty banských záchranárov z Hlavnej banskej záchrannej stanice (HBZS) v Prievidzi, čím mal podľa nej Greenpeace vystaviť zvýšenému ohrozeniu bezpečnosti aj ostatné prevádzky podzemných stavieb, razenia tunelov a banských prevádzok na Slovensku, pre ktoré HBZS Prievidza zabezpečuje nepretržitú stálu pohotovostnú službu.
Aktuálne vzniknutú situáciu spoločnosť rieši v súčinnosti s orgánmi činnými v trestnom konaní. HBP podávajú trestné oznámenie na Greenpeace z dôvodu spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia, poškodenia a ohrozenia prevádzky banskej spoločnosti, trestného činu ublíženia na zdraví vo fáze pokusu a trestného činu neoprávneného vniknutia do areálu ťažobnej spoločnosti.
„Túto aktivitu organizácie Greenpeace považujeme za pokračovanie účelových útokov voči našej spoločnosti, vychádzajúcich z neznalosti odbornej problematiky, neobjektívnych, neaktuálnych a zavádzajúcich informácií o poškodzovaní životného prostredia, ovzdušia a vôd na hornej Nitre,“ dodala Siváková.