Plyšový macko je jedna z najmilovanejších hračiek, ktorá si získala srdcia už niekoľkých generácií. Možno najviac si majiteľka špeciálnej zbierky cení kúsky zo štyridsiatych rokov minulého storočia, no sama vraj tvrdí, že ich ľúbi všetky rovnako. Na každej výstave ukáže vždy toľko medvedíkov, koľko jej dovoľuje priestor. „U nás je vyše sedemsto kusov,“ hovorí zamestnankyňa múzea Janka Potocká. „Celý život pracovala pani Anna ako učiteľka v materskej škole, kde sa každodenne dostávala do kontaktu s hračkami. Neskôr, na dôchodku, sa začala angažovať v charite. Za svoju ochotu a ústretovosť začala od ľudí dostávať darčeky v podobe plyšových medvedíkov a od roku 2001 ich zbiera vo veľkom,“ vysvetlila.
Svojim miláčikom šije vášnivá zberateľka aj rôzne kostýmčeky. Prostredníctvom nich sa snaží vystihnúť hravú náladu detí. „Vďaka tomu môžeme na výstave vidieť vianočnú kolekciu, ľadových medvedíkov, hudobníkov, svadbu, nemocnicu, mliečny bar, tirolských štamgastov, no nechýba ani populárny Macko Pu,“ vymenovala niektoré.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Rekvizity si pani Szóda dotvára sama v spolupráci so svojím manželom, ktorý s ňou jej záľubu zdieľa. Macíkov skladuje v starom služobnom byte, ktorý je plný kufrov a vriec s týmito hračkami. „Okrem nich zbiera aj porcelánové bábiky, ktorých má už viac ako päťsto,“ prezradila s úsmevom múzejníčka.
Záujem o výstavu je obrovský najmä zo strany najmenších. „Prichádzajú k nám zo škôlok, no keď prídu domov, stále o nej rečnia a dožadujú sa ďalšej návštevy. Vracajú sa potom aj s rodičmi,“ uzavrela.
Kultová hračka v podobe plyšového medvedíka sa zrodila takmer v rovnakom čase na dvoch rôznych miestach. Jeho história siaha do roku 1902, keď bol vtedajší americký prezident Theodore Roosevelt na poľovačke. Keďže sa mu nepodarilo nič uloviť, jeho sprievodcovia sa rozhodli, že mu o strom uviažu mláďa medveďa, ktoré si môže zastreliť. Našťastie, zdalo sa mu to nehumánne, takže ho nechal žiť. Americké médiá sa však touto príhodou inšpirovali a urobili z nej karikatúru. Toho sa chytil brooklynský obchodník Morris Michtom a spolu s manželkou ušil prvého plyšového medvedíka. S dovolením prezidenta ho nazvali Teddy bear.
V rovnakom období začala macíky šiť vo svojej firme na výrobu hračiek aj nemecká krajčírka Margaret Steiffová. Jej synovec videl v zoologickej záhrade živého medveďa a namaľoval jeho skicu. Jeho teta si ju vzala za vzor a so svojím už hotovým výtvorom sa potom zúčastnila na veľtrhu hračiek v Lipsku. Hneď tam zaznamenala ohromný úspech, keď dostala veľkú objednávku na tritisíc kusov týchto plyšákov.