„To sú ľudia, ktorí sú na tom dobre, podnikatelia, právnici, niekedy lekári. Ľudia, ktorí na to majú. Volajú, chcú poradiť, ale nechcú sa liečiť," opisuje užívateľov Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí (CPLDZ) v hlavnom meste.
Ľudia na vyšších pozíciách sú často tlačení k podávaniu vyššieho pracovného výkonu, a práve to je dôvodom, prečo siahajú po kokaíne. Táto droga je známa pre svoje povzbudzujúce účinky. Človek po jej užití cíti zvýšenú eufóriu, úroveň sebavedomia, následkom je aj zrýchlená činnosť srdca a zvýšenie krvného tlaku. Kokaín je populárny aj vo svete šoubiznisu, jeho užívanie je často kombinované s užívaním alkoholu alebo iných návykových látok. Nárast týchto tzv. kombinovaných závislostí, čiže závislostí od viacerých látok súčasne, je výrazným trendom a liečba je dosť komplikovaná.
Závislosť sa prejaví neskoro
Závislosť od kokaínu sa neprejaví hneď, tak ako napríklad pri heroíne. Chronickí užívatelia kokaínu, alebo aj alkoholu často vyhľadajú odbornú pomoc až po 10–15 rokoch, keď sa závislosť u nich vyvinie v miere, že ju už nedokážu kontrolovať.
Nárast počtu pacientov však CPLDZ v Bratislave zaznamenalo aj pri iných závislostiach, ako je alkoholizmus alebo gamblerstvo. „Počet nových pacientov evidentne rastie. V roku 2000 malo centrum približne 500 nových pacientov ročne, v tomto roku je to už viac ako 800," potvrdila vedúca Inštitútu drogových závislostí Zuzana Kamendy. Súčasnú situáciu Kamendy prirovnala k deväťdesiatym rokom minulého storočia. „Toľko pacientov, koľko sme v tomto roku zaznamenali ako nových prípadov, sme naposledy evidovali v deväťdesiatych rokoch, keď bola v Bratislave epidémia závislosti užívania drog, najmä heroínu," konštatovala.
Drogové závislosti sú veľmi vážnym zdravotným i spoločenským problémom, ktorý sa dá správnou a skoro poskytnutou liečbou vo veľkej miere eliminovať. „Často však závislým bráni vyhľadať odbornú pomoc práve stigmatizácia tohto problému v spoločnosti. Je veľa ľudí, ktorí majú bariéru prísť do špecializovaného zariadenia a žiadať o liečbu. Ľudia nechcú byť registrovaní, hanbia sa a podobne. Stigma je u nás veľká, ľudia volajú, mailujú, ale keď zistia, že by bola potrebná liečba, tak povedia nie," približuje Okruhlica. Každá liečba závislosti musí byť zo zákona evidovaná, osobné údaje pacientov sú však chránené.
Pomôcť môže nová poradenská linka
Pomôcť závislým by mala nová bezplatná anonymná poradenská linka. Dostupná by mala byť na celom Slovensku a podľa plánu má byť spustená v prvom štvrťroku 2019. „Očakávame, že ľudia, ktorí majú problémy s drogovými závislosťami, budú môcť dostať radu bez toho, aby sa identifikovali," vyjadril sa Okruhlica.
Svoje nádeje opiera aj o podobný projekt gamblerskej linky, ktorá funguje od februára 2013. Zatelefonovanie na poradenskú linku je pre závislých často len prvý krok, mnohí z nich si neskôr uvedomia vážnosť situácie a sú ochotní vyhľadať lekára aj osobne. Okrem pocitov hanby pri vyhľadaní pomoci závislým často bráni aj strach z okamžitej hospitalizácie. Tento mýtus však riaditeľ centra Okruhlica vyvracia: „Drvivá väčšina – 90 percent pacientov – je ošetrená ambulantne, čiže ak niekto váha s konzultáciou svojich problémov a obáva sa, že ho tu zavrieme na niekoľko mesiacov, tak to tak nie je." Ambulantná liečba je nielen ekonomicky výhodná, ale niekedy aj nevyhnutná z hľadiska voľných kapacít liečebne.
CPLDZ v Bratislave funguje na takzvanom bezbariérovom prístupe. „Závislí k nám môžu prísť od pondelka do piatka a hneď sa im venujeme,“ približuje fungovanie v praxi Okruhlica. Nie všade sa však závislí k lekárovi dostanú, týka sa to najmä regiónov. Nedostatočná dostupnosť špecializovanej liečby sa ukazuje i tu ako veľký problém.
Počet pacientov kontinuálne stúpa, ale počet zdravotníckeho personálu a finančné prostriedky nie. Najväčší nedostatok je citeľný najmä pri ambulantných psychiatroch. „Robili sme anonymný telefonický prieskum medzi psychiatrami v Bratislave. Ukázalo sa, že z asi 60 ambulantných psychiatrov sa nám reálne podarilo dovolať len dvadsiatim trom, pričom konkrétny termín stretnutia nám poskytli len ôsmi z nich," informovala Kamendy. Priemerná čakacia lehota na stretnutie so psychiatrom v Bratislave bola pritom až 46 dní, čo značne znižuje motiváciu závislého vyhľadať lekára a podstúpiť liečbu.