Trenčianske múzeum svoje zbierky skladovalo v budove župného domu v Trenčianskom múzeu, v Podjavorinskom múzeu a budove bývalej sýpky, ktorá slúžila ako depozitár. Mnohé z týchto priestorov boli nevyhovujúce, hrozilo napadnutie plesňami. Problémom bola aj bezpečnosť, v minulosti zmizol nielen vzácny obraz Miloša Alexandra Bazovského, ale aj najstaršie vianočné gule z čias cisára Františka Jozefa.
Vzácne nálezy ešte vlani začali sťahovať do Nového Mesta nad Váhom. „Počet zbierkových predmetov, ktoré sa tu zatiaľ nachádzajú, je len niekoľko tisíc, ale počítame s tým, že sem bude prevezená veľká väčšina zbierkových predmetov, a len malá časť zostane v príručných depozitároch v Trenčianskom múzeu,“ povedal riaditeľ Trenčianskeho múzea Peter Martinisko.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
V novom depozitári sú najlepšie klimatické podmienky, aké len je možné zabezpečiť. "Je tu nulová prašnosť a moderný závesný systém. Depozitár je rozdelený na viacero sektorov, kde sú rôzne teploty a vlhkosti. Vybavený je rozsiahlym regálovým systémom, budú v ňom uložené všetky zbierky od obrazov až po archeologické nálezy. Artefakty sú chránené viacerými bezpečnostnými systémami, " dodal Martinisko. Celková investícia do regálového systému bola viac ako 292-tisíc eur, financoval ho Trenčiansky samosprávny kraj.
Podľa správcu centrálneho depozitára Samuela Rybnikára predmety chráni bezdrôtový systém, ktorý monitoruje klimatické podmienky v miestnostiach. Pozostáva zo senzorov vlhkosti a teploty. Tie sa nachádzajú vo vybraných miestnostiach a vysielajú dáta cez wifi do zberného zariadenia, ktoré ich vzápätí cez internet posiela na server. Výsledné hodnoty je možné sledovať v počítači správcu, program ich automaticky exportuje aj do mailovej schránky prístupnej ostatným zamestnancom múzea.
Depozitár je vybavený klimatizáciou, kúrením, odvlhčovačmi a zvlhčovačmi vzduchu, UV fóliami na oknách. Budovu, ktorá sa nachádza v okrajovej časti Nového Mesta nad Váhom, chránia mreže na oknách, požiarne uzávery, kamerový systém a pult centrálnej ochrany Policajného zboru, na ktorú je napojená.
Na ploche viac ako sedemsto štvorcových metrov sú uložené predmety z oblasti botaniky, dejín umenia, archeológie, nábytku, etnológie či militáriá (vojenské nálezy). Najvzácnejším predmetom je na prvý pohľad pre laika obyčajný kameň, pre historikov znamená poklad nevyčísliteľnej hodnoty. „Ide o približne tridsaťtisíc rokov starý praveký nástroj, artefakt kamennej štiepanej industrie, krásne plošne retušovaný hrot pochádzajúci z lokality Trenčianske Bohuslavice. Tá je jednou z najvýznamnejších staníc na Slovensku prisudzovaných kultúre známej ako kultúra lovcov mamutov a sobov. Minimálne v oblasti archeológie je to najvzácnejší predmet tu v depozitári. Jeho hodnota sa dá len sotva vyčísliť,“ objasnil pracovník Trenčianskeho múzea Tomáš Michalík. Takýchto artefaktov je na Slovensku málo. Doba, z ktorej pochádza, je charakteristická iným prejavom, nástrojmi, a tento nález môže dokladať vplyv iných regiónov.