„Strieborný poklad predstavuje viac ako 500 kusov mincí. Presné číslo bude známe až po celkovom zdokumentovaní celého objavu, pretože sa ešte skúma obsah nájdeného textilného mešca. Obsahuje mince minimálne pätnástich panovníkov strednej Európy,“ konštatoval Peter Škripko, spolumajiteľ Hostinca. Vzácne mince pochádzajú z 15. až 17. storočia z obdobia vládnutia poľského panovníka Žigmunda III. Vasu, Mateja II. a protikráľa Gabriela Betlena, Leopolda I. a Jána II., ale je medzi nimi aj minca poltura Františka II. Rákociho. Cena strieborného pokladu sa pohybuje v desiatkach tisícov eur.
Medzi mincami je aj jedna turecká, ale aj ďalších panovníkov. Okrem týchto predmetov sa našli napríklad i keramické žetóny a kostená kocka, čo znamená, že v priestoroch hostinca sa hrali hazardné hry. Pochádzajú zo 17. storočia. Okrem riadnych platidiel vtedajšej doby počas výskumu archeológovia odkryli falošné mince – je ich viac ako sedemdesiat – ďalej šperky, prstene či strieborné špendlíky.
„Súčasťou nálezu sú hlinené fajky zo 17. až 18. storočia a asi sto kusov hlinených nádob,“ doplnil Škripko. Majiteľov pivovaru archeologický výskum zastavil pri ich ďalších stavebných zámeroch. „Keďže ide o historickú budovu, pamiatkový úrad nám nariadil vykonať archeologický výskum,“ podotkol Škripko. Vyšiel ich na 11-tisíc eur, prerušenie stavebných prác trvalo zhruba dva mesiace.
Nájdenie pokladu môže mať zaujímavý dosah. „Vyrobené pivá pomenujeme po niektorých z nájdených mincí. Zároveň by sme boli radi, ak by sme v budúcnosti mohli časť tohto pokladu vystaviť v pivnici domu, teda na mieste, kde sa našiel,“ poznamenal Škripko.
Objav strieborných mincí a ďalších predmetov potešil Roberta Polláka, riaditeľa Východoslovenského múzea v Košiciach, v podzemí ktorého je v špeciálnom trezore umiestnený Košický zlatý poklad.
„V takom rozsahu je nález výnimočný, hoci v minulosti sa našli menšie nielen v Košiciach, ale aj v blízkych Bohdanovciach. Bol by som veľmi rád, ak by sme to mohli získať do našich zbierok. Je to ale zložitý proces a treba dodržať viacero legislatívnych podmienok,“ uviedol Pollák, podľa ktorého by nebol problém mince umiestniť na miesto, kde sa odkryli. Aj Košický zlatý poklad, ktorý pozostáva z 2 920 dukátov a dvojdukátov, troch medailí, reťaze a medenej zdobenej schránky, nie je majetkom Východoslovenského múzea, ale Slovenského národného múzea, ktoré ho dlhodobo prenajalo Košičanom.
Levočský dom je najstarším doteraz fungujúcim hostincom na Slovensku. V rokoch 1542 až 1569 patril mestu Levoča, ktoré ho získalo ako dedičstvo po svojom rodákovi, zámožnom obchodníkovi Alexandrovi Turzovi. V marci 1626 sa v ňom konala najväčšia svadba v Košiciach, keď si sedmohradské knieža a vodca protihabsburského povstania Gabriel Betlen zobral za manželku Katarínu Brandenburskú, švagrinú švédskeho kráľa Gustáva II. Na svadbu poslali svojich delegátov takmer všetci európski panovníci a hostina trvala týždeň.