VIDEO: Kam vedie tajná chodba z hradu a čo sa môže skrývať pod hradom. Pozrite si video TV Pravda.
Podľa dlhoročného riaditeľa Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice Jána Papca sa robil prieskum na zámku už pred desiatimi rokmi. Vtedy hľadali tajnú chodbu, o ktorej si celé Bojnice už storočia šepkajú. „Jedni tvrdili a tvrdia dodnes, že tajná chodba zo zámku išla až na Sivý Kameň, to znamená na hrad, ktorý je odtiaľto vzdialený vzdušnou čiarou možno pätnásť kilometrov. Iní vraveli, že chodba viedla do piaristického kláštora, ktorý založili Pálfyovci. Treťou alternatívou je, že tajná chodba pokračovala za múry mestského opevnenia. To sú legendy, fámy. Ale potom je tu aj realita a tou je pamiatkar z Budapešti. Ten dozoroval prestavbu Bojnického hradu, ktorú uskutočnili Pálffyovci na prelome 19. a 20. storočia, a v jednom dokumente uvádza, že tu skutočne tajná chodba je, bol sa na ňu pozrieť a vedie smerom ku kostolu. Sám ňou prešiel niekoľko metrov a potom sa vrátil,“ skonštatoval riaditeľ s tým, že problémom je iba určiť studňu, v ktorej by sa mala chodba začínať.
Tajná chodba je jednou z priorít, na ktoré sa v súčasnom prieskume zamerajú. Majú však toho v pláne oveľa viac a je možné, že prieskum odkryje aj iné tajomstvá. „Nepochybujem o tom, že vždy sa niečo nájde, objaví a umožní nám to reálnejšiu predstavu o tom, čo sa v zámku nachádza. Boli rôzne fámy aj o tom, že sa niečo ukrylo v stenách, vravelo sa aj o poklade v tom zmysle, že kastelán v jednom období kdesi na prvom dvore do múrov čosi ukryl a ľudia si to spájajú s pokladom,“ hovorí riaditeľ múzea Papco.
Veľmi zaujímavým miestom je aj takzvaný Modrý salónik. Nik na zámku nepochybuje o tom, že sa pod ním nachádzajú tajné priestory. „Prepadla sa tam podlaha a priestory tam sú. Je otázka, či sú zasypané, ale určite súvisia s pôvodným starým kamenným hradom,“ potvrdzuje Papco. Už v minulosti objavili pri rekonštrukčných prácach pod terasou tajné schody, ktoré zdanlivo nikam neviedli. Nakoniec sa ukázalo, že vedú hlboko do zeme, do gotických priestorov, kde sa našli rôzne prvky gotickej architektúry ako okná či portály a dokonca aj stredoveká toaleta. Našli sa tiež úlomky skla a keramiky, ktoré dalo vedenie zámku zreštaurovať a v blízkej budúcnosti ich predstavia aj návštevníkom.
„Hlavne budeme môcť hovoriť, že tu nielenže stál voľakedy stredoveký hrad, ale že sa nachádzame priamo v jeho priestoroch,“ dodáva riaditeľ múzea. Vraví, že ak by sa takýto hĺbkový prieskum robil na každom hrade a zámku, určite by tiež odhalil skryté tajomstvá a poklady. Bojnický zámok je však prvý na Slovensku, kde sa tento unikátny pilotný projekt realizuje. „Robíme to na báze spolupráce, čiže nič to nestojí ani štát, ani daňových poplatníkov, ani nás,“ uzavrel Papco. Podľa neho zámok nadobudol dnešnú podobu na prelome 19. a 20. storočia, keď ho z pôvodného hradu zrekonštruoval gróf Ján Pálfy. Pred rekonštrukciou zámku sa tu búralo aj stavalo na pôvodných základoch, preto je viac ako isté, že pod súčasnými priestormi sú iné, dosiaľ nepreskúmané miestnosti či chodby.
Pri prieskume používajú najmodernejšie prístroje, tie už teraz „pípajú“ na každom metri -zobrazujú dokonca aj predmety ukryté v stenách. „Môže ísť o zabudnuté skrutky, ale aj nemusí. Môže to byť čokoľvek,“ povedal jeden z prieskumníkov Ernest Baláž, ktorý využil prístroj na vyhľadávanie kovov práve v tajomnom Modrom salóniku. Aj keď sa prieskum robil na zámku už v minulosti, moderné prístroje, aké používajú teraz, by mali odhaliť oveľa viac. „Ide o zodpovedanie zásadnej otázky, ktorú sme si už v roku 1997 položili v meste Bojnice zobrazovacími nedeštruktívnymi metódami. Vtedy sa podarilo nájsť 45 metrov katakomb, prehĺbili sme studňu na zámku a geofyzika ukázala, že studňa pokračuje ešte 23 metrov ďalej. Od toho času sa však geofyzikálne či georadarové zobrazovacie metódy veľmi zlepšili, čiže dnes pracujeme na druhej, spresňovacej etape prieskumu, ktorá má celý Bojnický zámok, všetky miestnosti a podlažia, preskúmať,“ vysvetlil šéf spoločnosti, ktorá prieskum realizuje, Michal Bartko.
Novinkou podľa Bartka je, že pomocou špeciálnej techniky budú prehľadávať aj steny, či sa v nich nenachádzajú tajné skrýše alebo poklady. Potvrdil, že už stihli aj niečo nájsť. „Je to na báze striebra, nález má priemer okolo päť centimetrov a dĺžku 1,3 metra,“ povedal Bartko.
Prístroje odborníkom ukážu nielen to, v akej hĺbke sa nájdený predmet nachádza, ale aj jeho zloženie a rozmery. Výskumníci vypracujú digitálne mapy zámku aj okolia, kde zaznačia všetky miestnosti, zámocký park aj vodné plochy a vypracuje sa nová výkresová dokumentácia. Všetky výsledky sa podrobne evidujú v elektronickej forme.