VIDEO: Do izbičky nežnej Adelky, do ktorej bol zamilovaný Ľudovít Štúr, prší. Obec chce kaštieľ predať, inak hrozí, že sa zrúti. Pozrite si ako kaštieľ vyzerá zvonka, zvnútra a aký je stav nielen izieb, ale aj strechy a podkrovia vo videu TV Pravda.
Kaštieľ Ostrolúckych je dominantou obce s takmer tristo obyvateľmi. Postavili ho v roku 1636 na podnet Melichara Ostrolúckeho. Z jednej strany je renesančný a z druhej barokový, takže má dve „tváre“. Na poschodí je dvanásť izieb. Prízemie tvorili kuchyne, sklady a služobné miestnosti. Posledným z rodu, ktorý ho vlastnil, bol Gejza Ostrolúcky. Po druhej svetovej vojne mu štát nehnuteľnosť skonfiškoval, no keďže v ňom nenašiel využitie, približne po roku mu ho vrátil. Gejza krátko nato sídlo predal piatim rodinám. Po čase sa do kaštieľa nasťahovala aj šiesta. Tá však „obsadila“ len hospodársku budovu, hoci podľa dodnes existujúcej kúpnej zmluvy získala jeho šestinu. Päť rodín odtiaľ postupne odišlo a priestory po nich začalo využívať poľnohospodárske družstvo, neskôr štát. Ten v 60. rokoch objekt rekonštruoval a potom tam umiestnil archív Zvolenského okresu. Zhruba pred pätnástimi rokmi odtiaľ odišiel a historická budova je odvtedy prázdna.
V hospodárskej časti zostal nejaký čas ešte jeden člen šiestej rodiny, ktorý potom svoj podiel predal ďalším majiteľom. „Väčšinu, teda päť šestín, kúpila od štátu v roku 2012 obec, ktorá si na to zobrala úver 52-tisíc eur,“ objasňuje starosta Juraj Jelok. „V prvom rade sme ho chceli zachrániť. Veď komu by na kaštieli malo záležať viac ako Ostrolúčanom. V tom čase sme ale nepredpokladali, že tá zvyšná šestina bude taká problémová,“ hovorí.
Po kúpe chceli totiž pamiatku s pomocou fondov rekonštruovať, no vtedajší spoluvlastníci s tým nesúhlasili. Keby sa to podarilo, uvažovali nad zriadením múzea kombinovaného s niečím, čo by nehnuteľnosť „uživilo“. Ku konkrétnemu plánu však nedospeli. V roku 2015 šestina putovala k novým spoluvlastníkom, ktorí podobný postup takisto odmietli. „Pre nás sa z toho stal začarovaný kruh, keďže prostriedky z vlastných zdrojov na opravu nemáme. Rozhodli sme sa teda, že areál ponúkneme na predaj,“ povedal starosta s tým, že si dali vypracovať znalecký posudok. Obecný podiel ohodnotili na 336-tisíc eur, so zvyšnou šestinou má kaštieľ cenu 403-tisíc eur. Vážny záujemca sa však nenašiel, preto obec znížila cenu svojej časti na 250-tisíc. „Chceli to od nás odkúpiť spoluvlastníci, no tá suma sa im stále zdá privysoká. My však pod túto hranicu ísť nemôžeme,“ tvrdí Jelok. „Keby sme my chceli kúpiť ich podiel, tak maximálne za 45-tisíc, čo zase neakceptujú oni. Dohodli sme sa, že ak nájdeme vhodného kupca, s tou svojou šestinou nebudú robiť komplikácie a spoločne to celé predáme,“ vysvetlil.
Čím skôr sa kaštieľa niekto „ujme“, tým lepšie. Rekonštrukciu potrebuje ako soľ. Najhoršie je na tom strecha, ktorej polovica vyzerá doslova ako rešeto. Nie div, že dovnútra poriadne zateká, na čo najviac doplatila práve izba Adely Ostrolúckej. Pri vstupe je veľmi ťažké si predstaviť, že kedysi ju táto mimoriadne vznešená a vzdelaná mladá žena mala útulne zariadenú. Nechýbali v nej okrúhly písací stôl, knižnica, almara na šaty a zrkadlo. V súčasnosti je jej maľovaný strop na niekoľkých miestach prepadnutý a odpad z neho sa povaľuje na vydutej podlahe. Štúrovu priateľku by asi teraz pohľad na svoju súkromnú komnatu poriadne zarmútil.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Obec zatiaľ urobila opatrenia, ktoré jej nariadil krajský pamiatkový úrad. „Splnili sme podmienky, aby sme kaštieľ udržali aspoň v takom stave, v akom momentálne je. Popod strechu sme natiahli fóliu, aby budovu ochránila pred ničivou vodou,“ vysvetlil starosta. Ak by sa im objekt podarilo predať, veľmi by sa potešil, keby v ňom budúci majitelia zachovali Adelkinu izbu, kde by vystavovali jej veci. „Mnohé, medzi nimi aj jej obľúbený klavír, sú teraz v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Raz by sa možno mohli vrátiť tam, kde boli kedysi,“ myslí si. Už teraz sa občas v obci zastavia ľudia, ktorí chcú do kaštieľa nazrieť. „V prípade záujmu, keď dá niekto dopredu vedieť, viem zabezpečiť vstup. Máme tu dve dôchodkyne, ktoré rady poskytnú výklad o histórii Ostrolúckych a ich sídla,“ dodal.
Neďaleko kaštieľa je aj hrobka, v ktorej odpočíva asi sedem členov tohto známeho rodu, vrátane Adely. Nachádza sa na mieste, kde bol kedysi oltár evanjelického kostola postaveného v roku 1742. Žiaľ, dnes už existujú len jeho základy. V marci 1945 ho nemecké vojská vyhodili do vzduchu. Hrobku zvyčajne otvárajú počas podujatia Kultúrna jar Adely Ostrolúckej. Po schodoch dolu sa ľudia dostanú k tabuľkám s menami pochovaných a dozvedia sa tak, kde kto leží.
Štúrova priateľka Adelka, niektorí tvrdia, že aj veľká láska, sa narodila 31. marca 1824 v Ostrej Lúke manželom Mikulášovi a Alžbete. Dostala kvalitné vzdelanie, pričom ovládala osem jazykov. Zaujímala sa o politiku a výborne hrala na klavíri. So Štúrom sa zoznámila pravdepodobne v roku 1846, na fare u svojho strýka Gejzu v Zemianskom Podhradí. Ľudovítov brat Samuel tam vtedy pôsobil ako kaplán. Adelka sa zaujímala o veci slovenské a slovanské, pričom náš národný buditeľ jej dával hodiny slovenčiny a poľštiny. Zomrela vo veku nedožitých 29 rokov na týfus. Poslednýkrát vydýchla vo Viedni 18. marca 1853. Jej zabalzamované telo uložili na tamojšom cintoríne, no hneď ako to bolo možné, previezli jej pozostatky, podľa jej želania, do Ostrej Lúky.