Mestskí poslanci rozhodli, že k pamätihodnostiam sa zaradil aj katalóg knižnice cirkevného hodnostára a biskupa Gregora Tarkoviča, menovací dekrét prvého gréckokatolíckeho biskupa Gregora Tarkoviča od pápeža Pia VII. z roku 1818 a nakoniec aj zakladacia listina Eparchiálnej knižnice v Prešove vydaná cisárom Františkom I. v roku 1830.
Každá obec alebo mesto má aj také súčasti kultúrneho dedičstva, ktoré nie sú národnými kultúrnymi pamiatkami, zapísané a evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky, ale sú pre danú samosprávu charakteristické, ojedinelé či jedinečné. Môže ísť o hnuteľné a nehnuteľné veci, kombinované diela človeka a prírody, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam konkrétnej obce alebo mesta.
Prešov v roku 2009 všeobecne záväzným nariadením o evidencii pamätihodností mesta vymedzil podmienky ich výberu a zápisu do zoznamu. Podľa tohto nariadenia sa do evidencie môžu zapísať tri druhy pamätihodností. Prvým sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré majú historickú, spoločenskú, krajinnú, urbanistickú, architektonickú, vedeckú, technickú, výtvarnú alebo umeleckoremeselnú hodnotu, ďalšou kategóriou sú kombinované diela prírody a človeka a poslednou historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam mesta Prešov.
Návrhy na zápis do evidencie pamätihodností predkladajú na základe výzvy mesta Prešov fyzické a právnické osoby raz ročne. Návrhy z odborného a vecného hľadiska posudzuje komisia pre výber pamätihodností mesta Prešov a konečné slovo majú mestskí poslanci.
Od roku 2009 je v evidencii pamätihodností mesta zapísaných celkom 46 pamätihodností. Z nich je 20 hmotných nehnuteľných, 13 hmotných hnuteľných a 13 nehmotných pamätihodností. Medzi hmotné nehnuteľné pamätihodnosti boli v minulosti zaradené aj mestský evanjelický cintorín, ginko v Záhrade umenia, viacero klasicistických objektov zo začiatku 20. storočia, mestské kúpele Cemjata, vodárenská veža či podzemný vodojem na Kalvárii, ktorý bol súčasťou prvého mestského verejného vodovodu z rokov 1904 až 1906.
Medzi hmotné pamätihodnosti patria erbové listiny z roku 1453 a 1548 a 1558, parný rušeň radu U 47 002 Malletka či akvizícia zbierky sakrálneho umenia akademického sochára Dušana Pončáka v Šarišskej galérii v Prešove, ale aj konvolút (zväzok spisov, pozn. red.) tlačí zo 16. storočia s prácami Martina Luthera.
V poslednom zozname nehmotných pamätihodností je známa 49. rovnobežka, ktorá prechádza historickým centrom mesta, viacero pamätných dní, ako napríklad návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. 2. júla 1995, taktiež 7. november 1247, keď je zaznamená prvá písomná zmienka o meste Prešov alebo rok 1572, keď sa začala ťažba soli v Solivare.