Vybudovanie lávky súvisí so zámerom prepojiť centrum Trenčína so sídliskom Juh a dvoma ulicami systémom bezpečných chodníkov a cyklotrás, vysvetľuje hovorkyňa trenčianskeho primátora Erika Ságová. Lávku so zábradlím tvorí oceľová konštrukcia, nášľapnú plochu roštové prvky. Investícia stála 16 535 eur, pričom 10-tisíc eur získalo mesto z nadácie.
Trenčania by mali viac chodiť peši
„Ide o bezbariérové prepojenie Mariánskeho námestia s lesoparkom Brezina od otvoru v opevnení nad Karnerom svätého Michala, ktoré vyúsťuje na plochu pred Farským kostolom Narodenia Panny Márie. Predtým boli priestory spojené len pomerne dlhým a prudkým schodiskom,“ pokračuje Ságová.
Na chodníkoch a cyklotrasách by mali pribudnúť aj odpočívadlá, lavičky, smetné koše a infotabule. „Vybrané trasy budú mať v budúcnosti verejné osvetlenie, vytvoria pohodlnejší prístup do lesoparku a podporia aj peší pohyb v rámci mesta,“ hovorí hlavný architekt mesta Trenčín Martin Beďatš. Dodáva, že mesto pripravuje dokumentácie trás v lesoparku tak, aby bol možný pohyb chodcov, kočíkov, bicyklov a imobilných ľudí s pomocou druhej osoby bez toho, aby museli prekonávať zložité bariéry, ktorými sú najmä schodiská. Lávka pri fare je tak prvou etapou debarierizácie Breziny a odstraňovania schodísk.
Lávka sa končí vysokým schodom. Kto urobil chybu?
Hneď prvý krok v bezbariérovom prístupe však veľmi nevyšiel. Schod na konci lavičky, ktorý meria 16 centimetrov, vozičkár nemá šancu sám zdolať. Navyše, od schodu vedie chodník zhotovený z plochých kameňov, po ktorých vozík len ťažko prejde. K tomu je plný ostrých zákrut a vedie do strmého kopca.
Fotografiu schodu na konci bezbariérovej lávky sme ukázali aj vozičkárovi Vendelínovi Krivačkovi z Trenčína a jeho rodičom. Tí potvrdili, že takúto bariéru nemá hendikepovaný človek pripútaný na invalidný vozík šancu prekonať. „Schody sú bariéra, aj keď niektoré vozíky sú schopné prekonať 5– až 7-centimetrový schod. Toto je však príliš vysoké,“ konštatuje Vendelín Krivačka starší.
Keď mesto nevie, čo vlastne chce
Vedenie Trenčína preto jedným dychom spresňuje, že v skutočnosti nejde o sprístupnenie lesoparku imobilným ľuďom. „Debarierizácia Breziny nespočíva v úprave pre imobilných, pretože to kvôli terénu nie je možné ani v samotnej Brezine, ani na Matúšovej ulici. Cieľom je umožniť bezproblémovejší pohyb chodcov, najmä s kočíkmi, cyklistom, deťom s trojkolkami, kolobežkami a podobne, ale umožniť aj jednoduchší pohyb imobilným, aj keď za pomoci ďalšej osoby,“ konštatuje Ságová.
Schod by však mal onedlho zmiznúť. Je totiž súčasťou otvoru v historickom opevnení hradu. Pri jeho úprave by mal byť schod odstránený a lávka nadviaže na kamenný chodník v lesoparku.