Bratislavské podhradie sa zmení, developer ukázal Vydricu. Pozrite si vizualizácie

04.04.2019 15:30, aktualizované: 19:37

Zjednotenie mesta a oživenie verejného priestoru sľubuje v Bratislave developerský projekt Vydrica. V tesnej blízkosti Mosta SNP a Dvořákovho nábrežia ho plánuje začiatkom budúceho roka budovať spoločnosť Vydrica Development, ktorú tvorí firma Vydrica, vlastník pozemkov, a developerská spoločnosť Lucron.

Bratislavské podhradie čoskoro zmení tvár.
Bratislavské podhradie čoskoro zmení tvár. Autor: Vydrica Development

Kolaudácia prvej etapy je naplánovaná na druhý kvartál roku 2022. Celkové ukončenie výstavby je v pláne v roku 2024. Investor ráta s nákladmi na výstavbu v sume približne 200 miliónov eur.

Developer sľubuje, že bratislavské podhradie po dlhých rokoch získa ucelenú podobu a jeho projekt bude „posledným dielikom“, ktorý zaplní prázdne miesto pod Bratislavským hradom a spojí rozdelené mesto. Investor začne územie na stavbu pripravovať tento rok v lete.

Na návrhu Vydrice pracuje tím viacerých architektonických ateliérov. Architekt Juraj Benetin priblížil, že projekt vznikal od urbanistickej štúdie zóny Podhradie – nábrežie – Hrad, až nakoniec navrhovali konkrétnu podobu budov. „Verejný priestor je pre nás kľúčový, pretože Vydrica je posledný nedoriešený bod na mape centra Bratislavy,“ povedal s tým, že vznikol aj koncept predĺženia bratislavského korza, kde má Vydrica predĺžiť pešiu zónu viac ako o pol kilometra. „V Bratislave by takto mohla vzniknúť jedna z najdlhších peších zón v Európe,“ podotkol. Pešie chodníky majú viesť až na hradný kopec.

Bývanie aj administratíva

Vydrica má byť komplexom obytných a administratívnych budov. Investor ráta so 450 bytmi a 700 parkovacími miestami. V prvej z troch etáp developer plánuje vybudovať 208 bytov. Projekt má priniesť 800 pracovných príležitostí. Územie má byť pešou zónou s dopravou organizovanou v podzemnej garáži. Návrh projektu vychádza z pôvodného členenia urbanizmu Vydrice na tri ulice. V prípade budov a ich fasád sa počíta s tradičnými materiálmi ako brizolit, kameň či tehla, aké boli použité aj na hrade. „Najvyššia budova bude mať päť podlaží a dve ustúpené, smerom do kopca sa vnímateľná výška domov bude znižovať. Ustúpením a zmenšením celkovej hmoty budov sme vytvorili nové priehľady na hrad a rozšírili verejný priestor,“ vysvetlil Benetin.

Vydrica
		prepojí nábrežie Dunaja s
		hradným...
Vydrica
		prepojí nábrežie Dunaja s
		hradným...
+5Vydrica prepojí
		nábrežie Dunaja s
		hradným...

V riešenom území nemá chýbať ani spoločensko-kultúrnou funkcia v podobe galérie alebo remeselnej uličky. Na pozemku je však viacero historických pamiatok. Developer deklaruje, že ich chce zachovať. Nachádza sa tu aj najstaršia stavba v Bratislave – Vodná veža. Investor tvrdí, že v súčinnosti so zámermi mesta by sa z nej mohol stať atraktívny kultúrny priestor. „Sme pripravení spolu s vedením mesta, ako vlastníkom objektu, hovoriť na túto tému a rozpracovať spoločné návrhy na sanáciu, zachovanie a následné využitie objektu pre širokú verejnosť," povedal predseda predstavenstva Vydrica Development Peter Kavecký. Na dotknutých pozemkoch sa podľa jeho slov realizovali už tri archeologické prieskumy, avšak bez nálezu. Počas výstavby však bude prítomný aj archeologický do­zor.

Hlavná architektka Konrad: Toto miesto v centre musí ožiť

Územie, kde má Vydrica vyrásť, bolo podľa hlavnej architektky Ingrid Konrad v minulosti zdemolované a momentálne nie je verejnosti prístupné. Tvrdí, že akoby pre Bratislavčanov neexistovalo. „Nevidím ten projekt len v rovine budov a v ich architektúre, o tom vieme ešte hovoriť, podstatné sú verejné priestory. Nemôže to ostať len frázou,“ podotkla Konrad. Podľa nej je potrebné optimalizovať prepojenie s Bratislavským hradom, s nábrežím a taktiež územie adaptovať na zmenu klímy. „Mesto je majiteľom celého svahu až po Žigmundovu bránu a tam sme v minulosti uvažovali obnoviť historickú stopu vinohradov. V tomto území je dokázateľné, že boli vinohrady,“ podotkla. Bratislavská samospráva zároveň začala riešiť priestor pod Mostom SNP a Rybného námestia. Plánuje preto architektonickú súťaž, verejnú diskusiu a prípadnú zmenu územného plánu zóny. Konrad tvrdí, že toto miesto v centre musí ožiť a je dôležité, preto riešiť aj jeho prepojenie s Hviezdoslavovým námestím.

Poslanci upozornili na výšku niektorých budov

Bratislavský mestský poslanec Jakub Mrva, ktorý je členom komisie územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby, oceňuje záujem investora transparentne diskutovať o projekte. Z prezentovaných vizualizácií a skíc cíti pozitívny rozdiel v prístupe architektov k tomuto projektu v porovnaní s inými blízkymi developerskými projektmi. „Osobne však očakávam v tejto dobe od takéhoto projektu oveľa viac opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, či už ide o zadržiavanie dažďovej vody zo striech či ulíc, jej využitie v území a celkovo rozsah a kvalitu zelene na území. Nie som stotožnený s výškou niektorých objektov, ktoré môžu v skutočnosti pôsobiť ako stena zakrývajúca hradný kopec a samotný Hrad,“ povedal. Problémom môže byť podľa neho tiež doprava. Verí však v transparentnú komunikáciu zo strany investora a hľadanie najlepších možných riešení v spolupráci s mestom, mestskou časťou a odborníkmi.

Ďalší člen komisie výstavby a bratislavský mestský poslanec Matej Vagač uviedol, že na prvý pohľad sa zdá, že developer pristúpil k územiu citlivejšie a vizualizácie sú pekné. Priznáva však, že zatiaľ nebol priestor na detailnejšie skúmanie projektu a jeho porovnávania z územným plánom zóny. „Predložený projekt by mal byť citlivo a odbornejšie posúdený, lebo sa nachádzame na výnimočnom území pamiatkovej rezervácie s najvyšším stupňom ochrany, čo sa zatiaľ na projekte veľmi neobjavilo. Dôležité sú aj výšky budov, lebo to môže svojou masívnou a vysokou výstavbou znehodnotiť hodnoty formujúci obraz Bratislavy,“ povedal s tým, že developer musí myslieť aj na opatrenia v rámci boja so zmenou klímy.

Finálna podoba projektu ešte nie je schválená

Finálna podoba architektonického stvárnenia jednotlivých objektov a riešenia verejných priestorov developerského projektu Vydrica v Bratislave ešte nebola Krajským pamiatkovým úradom (KPÚ) Bratislava definitívne odsúhlasená. Potvrdil to úrad s tým, že tu zaraďuje aj spôsob prezentácie zachovaných reliktov historických architektúr a iných kultúrno-historických hodnôt dotknutého územia. Projekt má totiž vyrásť pod Bratislavským hradom, v tesnej blízkosti Mosta SNP a Dvořákovho nábrežia.

Plánovaná nová výstavba v priestore bratislavského Podhradia sa podľa pamiatkarov nachádza na území mestskej pamiatkovej rezervácie Bratislava a podlieha preto schvaľovaciemu procesu zo strany KPÚ. Nová výstavba sa riadi Územným plánom zóny Podhradie a k výstavbe v časti Vydrica bolo vydané územné rozhodnutie bratislavskej mestskej časti Staré Mesto z októbra 2011, ktoré nadobudlo platnosť v januári 2013.

„KPÚ Bratislava sa v súvislosti s touto výstavbou vyjadroval k podmienkam ochrany archeologických nálezov, k projektovým dokumentáciám pre územné rozhodnutie a k ďalším súvisiacim prípravným dokumentáciám. V súčasnosti prebieha spracovanie projektových dokumentácií pre stavebné povolenie, ktoré sa v rozpracovanosti prerokovávajú s KPÚ Bratislava,“ spresnili pamiatkari. Po dopracovaní sa predložila KPÚ Bratislava pre vydanie záväzného stanoviska v zmysle pamiatkového zákona.

#Vydrica #Bratislava
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk